Featured Image

Rozmanitý svet húb

Prírodovedná výstava. Predstaví návštevníkom témy – Čo sú huby, Huby a hubári, Liečivé huby, Jedovaté huby, Ohrozené druhy húb a podá informácie o autorovi vystavovaných modelov, významnom mykológovi Karlovi Vonešovi.

Vernisáž výstavy.

Featured Image

Osobnosti našich dejín na historických portrétoch

Názov výstavy:
Osobnosti našich dejín na historických portrétoch
Miesto a trvanie:
Kaštieľ v Hanušovciach 10.5. - 15.5. 2019
Kaštieľ v Stropkove: 7.6. - 15.9. 2019
Kurátor:
autor: Mgr. Jozef Ridilla

Komorná výstava, ktorú Krajské múzeum v Prešove pripravilo pre svoje organizačné jednotky - kaštieľ v Hanušovciach a kaštieľ v Stropkove - prezentuje takmer 20 olejomalieb spodobujúcich vysokú šľachtu, panovníkov, politikov a dejateľov od 1. polovice 17. storočia po 2. svetovú vojnu. Súbor portrétov zachytáva osobnosti, ktoré väčšou či menšou mierou zasiahli do života nášho regiónu. Kolekcia dokladá bohatý zbierkový fond múzea. Vzhľadom na prebiehajúce či chystané konzervačné alebo reštaurátorské práce však nebolo možné vystaviť všetky zamýšľané diela.
Oficiálna portrétna tvorba má svoje špecifiká. Väčšinou ide o rozmerné portréty, keďže plnili reprezentatívnu funkciu vo verejných priestoroch. Oficiálne portréty stredného formátu šľachta s obľubou umiestňovala do reprezentatívnych priestorov svojich obydlí, aby nimi demonštrovala svoju lojalitu panovníckej dynastii. Portréty tohto typu umelci maľovali na základe podobizní, ktoré vytvorili prvotriedni majstri z okruhu panovníckeho dvora, čím sa vysvetľuje skutočnosť, že po celom bývalom Uhorsku nachádzame množstvo panovníckych portrétov tej istej kompozičnej schémy. Táto nadprodukcia súvisela so snahou miestnych inštitúcií (mestské radnice, župné úrady, biskupstvá, kolégiá) prezentovať aktuálnu vládnucu moc v krajine. Portréty mocných sa zhotovovali nielen v predfotografickom období, táto tradícia siaha hlboko do 20. storočia, keďže neosobnému fotografickému obrazu chýbala  vznešenosť "vysokého" umenia.
Autormi starších portrétov sú väčšinou neznámi stredoeurópski maliari provinčnej úrovne, ktorí výtvarnú hodnotu podriaďujú prioritnej faktografickej hodnote portrétu. To sa týka najmä diel zo 17. storočia, pri ktorých autori ešte pociťujú potrebu vložiť identifikačný nápis priamo do maľby (napr. "Leopold Veľký, rímsky ochranca viery" či "Karol VI., rímsky cisár a kráľ, víťazný bojovník s Turkami"). Pýchou Krajského múzea sú dva dvojportréty (manželský a detský) zo 17. storočia. Dvojportréty z toho obdobia sú raritou, keďže omnoho častejším spôsobom prezentácie boli samostatné portrétne pendanty (jedna osoba na jednom obraze).
Z výtvarného hľadiska sú významné predovšetkým portréty, ktoré vytvoril  prešovský maliar Max Kurth (1869-1962) - podobizne T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a posledného rakúskeho cisára Karola I. Habsburského. Kurth mal za sebou vynikajúcu prípravu na berlínskej Akadémii. Jeho obdivuhodné maliarske umenie je výslednicou vplyvov viacerých starých majstrov. Rovnako to platí i o maďarskom barokovom maliarovi Adamovi Mányokim, autorovi portrétu Františka Rákociho II. (1724), ktorého kvalitnú dobovú kópiu Krajské múzeum vlastní.

Výstava je predĺžená do 15.10.2019. 

Featured Image

Osobnosti našich dejín na historických portrétoch

Názov výstavy:
Osobnosti našich dejín na historických portrétoch
Miesto a trvanie:
Kaštieľ v Hanušovciach 10.5. - 15.5. 2019
Kaštieľ v Stropkove: 7.6. - 15.9. 2019
Kurátor:
autor: Mgr. Jozef Ridilla

Komorná výstava, ktorú Krajské múzeum v Prešove pripravilo pre svoje organizačné jednotky - kaštieľ v Hanušovciach a kaštieľ v Stropkove - prezentuje takmer 20 olejomalieb spodobujúcich vysokú šľachtu, panovníkov, politikov a dejateľov od 1. polovice 17. storočia po 2. svetovú vojnu. Súbor portrétov zachytáva osobnosti, ktoré väčšou či menšou mierou zasiahli do života nášho regiónu. Kolekcia dokladá bohatý zbierkový fond múzea. Vzhľadom na prebiehajúce či chystané konzervačné alebo reštaurátorské práce však nebolo možné vystaviť všetky zamýšľané diela.
Oficiálna portrétna tvorba má svoje špecifiká. Väčšinou ide o rozmerné portréty, keďže plnili reprezentatívnu funkciu vo verejných priestoroch. Oficiálne portréty stredného formátu šľachta s obľubou umiestňovala do reprezentatívnych priestorov svojich obydlí, aby nimi demonštrovala svoju lojalitu panovníckej dynastii. Portréty tohto typu umelci maľovali na základe podobizní, ktoré vytvorili prvotriedni majstri z okruhu panovníckeho dvora, čím sa vysvetľuje skutočnosť, že po celom bývalom Uhorsku nachádzame množstvo panovníckych portrétov tej istej kompozičnej schémy. Táto nadprodukcia súvisela so snahou miestnych inštitúcií (mestské radnice, župné úrady, biskupstvá, kolégiá) prezentovať aktuálnu vládnucu moc v krajine. Portréty mocných sa zhotovovali nielen v predfotografickom období, táto tradícia siaha hlboko do 20. storočia, keďže neosobnému fotografickému obrazu chýbala  vznešenosť "vysokého" umenia.
Autormi starších portrétov sú väčšinou neznámi stredoeurópski maliari provinčnej úrovne, ktorí výtvarnú hodnotu podriaďujú prioritnej faktografickej hodnote portrétu. To sa týka najmä diel zo 17. storočia, pri ktorých autori ešte pociťujú potrebu vložiť identifikačný nápis priamo do maľby (napr. "Leopold Veľký, rímsky ochranca viery" či "Karol VI., rímsky cisár a kráľ, víťazný bojovník s Turkami"). Pýchou Krajského múzea sú dva dvojportréty (manželský a detský) zo 17. storočia. Dvojportréty z toho obdobia sú raritou, keďže omnoho častejším spôsobom prezentácie boli samostatné portrétne pendanty (jedna osoba na jednom obraze).
Z výtvarného hľadiska sú významné predovšetkým portréty, ktoré vytvoril  prešovský maliar Max Kurth (1869-1962) - podobizne T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a posledného rakúskeho cisára Karola I. Habsburského. Kurth mal za sebou vynikajúcu prípravu na berlínskej Akadémii. Jeho obdivuhodné maliarske umenie je výslednicou vplyvov viacerých starých majstrov. Rovnako to platí i o maďarskom barokovom maliarovi Adamovi Mányokim, autorovi portrétu Františka Rákociho II. (1724), ktorého kvalitnú dobovú kópiu Krajské múzeum vlastní.

Featured Image

40. Čaj o piatej u Rákociho. Salašníctvo na východnom Slovensku

Vzťah k ovci je jedným z najstarších, aké si v priebehu vekov človek so zvieraťom vytvoril. Je tomu tak aj na našom území, kde výrazný vplyv na rozmach chovu oviec mala najmä valaská kolonizácia. Ona a ďalšie historické a geografické okolnosti vplývali v karpatskom oblúku na vznik unikátnej pastierskej kultúry. Aj na východe Slovenska, v regiónoch Spiš a Šariš má ovčiarska kultúra a folklór jedinečnú podobu. Ovčiari tu tvorili špecifickú sociálnu skupinu, ktorá však bola často tiež ohromne rozporuplná. Vo vidieckych komunitách boli ovčiari považovaní za múdrych aj keď väčšinu roka trávili v divočine. Mali blízko k panstvu a šľachte ale aj k lúpežným zbojníckym živlom na okraji spoločnosti. Mali svojich patrónov, no mnohí boli znalcami mágie a tajomných zaklínadiel. Pri práci chodili zaúdený a vymastený, no vo sviatok ich odev v noblese a vznešenosti často nemal obdoby. Aké boli špecifické črty ovčiarskej kultúry na východnom Slovensku a aké boli životné príbehy chýrnych spišských a šarišských bačov?

Prihláste sa na odber noviniek

Nezmeškajte naše akcie a výstavy

Sledujte nás na sociálnych sieťach

logo-tripolitana-web-transp-white

Správca webu: support@tripolitana.sk

Copyright 2017 © Krajské múzeum v Prešove

X