Zbierky

Zbierkovy fond

V súčasnosti tvorí zbierkový fond múzea 16 samostatných zbierok, ktoré spolu obsahujú vyše 70 000 prírastkových čísel pozostávajúcich z takmer 100 000 zbierkových predmetov prírodovedného, spoločenskovedného a technického charakteru. Ich členenie i označenie sa v priebehu existencie múzea menili a v prípade historických zbierok aj ich súčasné pomenovanie vychádza zo staršie terminológie, ktorá sa jednotne užívala v múzeách na celom Slovensku po roku 1970.

O nadobudnutie prírodovedných zbierkových predmetov sa najviac pričinili zoológ a neskorší riaditeľ múzea Jozef Palášthy a dlhoročný botanik Ľudovít Dostál, ktorý realizoval rozsiahly výskum a zber vo viacerých oblastiach východného Slovenska. Ján Koma a Terézia Krafčíková výskumom v prostredí stredného a dolného Šariša výrazným spôsobom obohatili zbierku etnografie, predovšetkým ľudovým odevom a ďalšími predmetmi dokladajúcimi ľudový život, kultúru, remeslá. Zbierky historického, literárnohistorického a umeleckohistorického charakteru zveľaďovali Štefan Pažur, Mária Chmelárová, Imrich Sedlák, Mária Kyseľová, Boris Beňovský, Blahoslav Lazorík a ďalší, archeologické zbierky tvoria najmä výskumy prevažne Vojtecha Budinského-Kričku, Michala Slivku a Boženy Tomášovej. Bohatú fotodokumentačnú činnosť v teréne realizoval v počiatkoch múzea prírodovedec Tibor Weisz, v ďalšom období takmer 40 rokov Milan Kaľavský a po ňom Anna Pavlovičová. Mimoriadnym spôsobom obohatili zbierkový fond múzea súkromní zberatelia, najmä dlhoročný veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru v Prešove Pavol Košík svojou hasičskou zbierkou a agilný zberateľ dokladov ľudovej tvorby Ján Lazorík. Vďaka Antonovi Bartunekovi sa do zbierok múzea dostalo a tým zachránilo pôvodné vybavenie dvoch lekární, jednej z prvej polovice 19. storočia a druhej z 20. rokov 20. storočia.

Zoznam zbierok

Počiatky nadobúdania archeologických predmetov sa v múzeu datujú prakticky od jeho vzniku, no v období horúčkovitého budovania zbierkového fondu mali nesystematický charakter. Istý posun nastal vznikom archeologického krúžku, ktorý vyvíjal aktívnu činnosť predovšetkým pri povrchových zberoch, prieskumoch a záchranných výskumoch v okolí Prešova. Členmi krúžku boli Jozef Repčák, Ladislav Šebeš, František Blahuta a ďalší. Základ archeologickej zbierky, prezentovanej aj v prvých expozíciách múzea, tvorili praveké nálezy z výskumov Archeologického ústavu SAV realizovaných v prostredí Šariša a spojené sú predovšetkým s menom Vojtecha Budinského-Kričku. Od 80. rokov sa v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV, pracoviskom v Košiciach, realizovali viaceré archeologické výskumy pravekých sídlisk v Ostrovanoch, Medzanoch a v intraviláne mesta Prešov. Ich výsledky zvýšili úroveň poznania pravekého osídlenia regiónu a prispeli k obohateniu zbierky Archeológie viacerými cennými nálezmi. Za zmienku stoja najmä nálezy zo sídliska z mladšej doby bronzovej až doby rímskej z Ostrovian a polykultúrneho sídliska z Prešova. Ide najmä o keramiku, železné kružidlo, spony, hrebene, šperky z dôb laténskej a rímskej. Bronzové meče, náramky a ďalšie šperky sú aj najcennejšími predmetmi v rámci zbierky. Osobitnú skupinu tvoria stredoveké nálezy z hradov ako Hanigovce, Zbojnícky, Kamenický, Kapušanský, Chmeľov a iné. Hrad Šariš bol predmetom niekoľkoročného výskumu Michala Slivku a jeho výsledky značne obohatili archeologickú zbierku múzea. Archeologické výskumy a správu zbierky dlhodobo zabezpečovala Božena Tomášová, neskôr výskumy realizoval Anton Karabinoš a Mário Comisso.

 

Zbierka Botaniky tvorila od počiatkov múzea integrálnu súčasť zbierky prírodovedného oddelenia. Rastlinný materiál sa nadobúdal pre potreby vznikajúcich expozícií, a preto v tomto období nemôžeme hovoriť o cielených výskumoch zameraných na vybrané rastlinné spoločenstvá či lokality. Základy zbierky boli budované v spolupráci s externými spolupracovníkmi. Začiatkom 50. rokov 20. Storočia sa do zbierok múzea dostali zbery V. Pospíšila. Jedným z najcennejších súborov botanického materiálu z počiatkov tvorby zbierky je herbárová časť Fridricha Hažlinského, venovaná riasam a lišajníkom, získaná od L. Demčáka. Zvýšená intenzita v oblasti zberu materiálu nastala v druhej polovici 60. rokov prijatím Antona Kollára na miesto botanika. Popri samotných terénnych zberoch zbierku obohatili aj nákupy botanického materiálu od floristických nadšencov. Za zmienku nepochybne stojí súbor vyšších rastlín od A. Galla. V roku 1977 na uvoľnenú pozíciu nastúpil Ľudovít Dostál, ktorý ešte ako pracovník Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove zbieral vzácne i chránené druhy pre potreby múzea. Nadobudnutý materiál dokumentuje stav lokalít i vedecko-výskumné úlohy prírodovedného oddelenia zamerané na výskum flóry východného Slovenska. Terénne zbery rastlinného materiálu prebiehali v Šarišskej vrchovine, Prešovskej kotline, Slanských vrchoch, Branisku, Levočských vrchoch, Čergove a Košickej kotline. Materiálovo sú podložené aj vzdialenejšie oblasti Ľubovnianskej vrchoviny, Popradskej kotliny, Spišskej Magury, Nízkych Beskýd, Vihorlatu, Bukovských vrchov či Východoslovenskej nížiny. Zbierku tvorí unikátny materiál vymedzenej zberateľskej oblasti, ktorý v rámci štyroch dekád existencie prírodovedného oddelenia zhromaždili nadšenci a botanická osobnosť slovenského a európskeho významu Ľudovít Dostál. Na základe jeho zberov rozlíšil A. Plocek nový druh alchemilky Alchemilla ludovitiana (Alchemilka Ľudovítova) a jeho floristické údaje boli významným príspevkom k rozšíreniu mnohých druhov pre dielo Flóra Slovenska a slúžili aj pri spracovaní 5. zväzku Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR. Dodnes je zbierka múzea jedinečným zdrojom k poznaniu flóry východného Slovenska a často už aj zaniknutých lokalít a biotopov. V súčasnej dobe múzeum nezamestnáva žiadneho botanika, intenzívne však spolupracuje s Botanickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) pri tvorbe ďalších zväzkov publikácie Flóra Slovenska VI/4 a VI/2 (Flóra Slovenska VI/4 v rámci projektu VEGA č. 0008/13) a na štúdium a spracovanie vypožičalo Botanickému ústavu 3277 položiek. Ku koncu roka 2014 múzeum evidovalo pod 707. evidenčnými číslami 23 777 herbárových položiek.

 

K základným zbierkam z oblasti neživej prírody patrí geológia. Zbierka, ktorá bola budovaná v spolupráci s externými pracovníkmi už od vzniku múzea obsahuje 154 kusov. Medzi miocennými skamenelinami, nerastami a minerálmi, je aj známy dubnický drahý opál.
Medzi najstaršie zbierky múzea patrí národopisná zbierka. Jej základom sú zbierky, ktoré dokumentujú tradičnú ľudovú kultúru regiónu Šariša – poľnohospodárstvo, odev, textil, ľudové zamestnania. Postupne k nim pribudli zbierky dokumentujúce pastierstvo, bývanie, ľudové umenie a kompletné výrobné dielne /hrnčiarska, kováčska, sviečkárska, medovnikárska, debnárska a i./ i výrobky z drotárstva, rohoviny, košikárstva, čipkárstva, ľudovoumelecké výrobky. Národopisná zbierka eviduje 6 953 zbierkových predmetov duchovnej kultúry, ale i fotografickú dokumentáciu ľudovej architektúry, zvykoslovné prejavy, výrobné procesy i ľudový odev.
Zbierka živej prírody zoológia existuje od roku 1951. Jej základom sa stala súkromná zbierka pozostávajúca prevažne z ornitologických exponátov od Tibora Weisza. Výsledkom výskumu a dokumentácie fauny v zberateľskej oblasti múzea je 4272 zbierkových predmetov. Najbohatšiu časť, nadobudnutú pre expozičné a študijné účely, reprezentujú vtáky a cicavce.

Dejiny kapitalizmu 1848 – 1918 – DK (A)

Ešte v roku 1961 boli z historickej zbierky vyčlenené predmety, ktoré dokumentujú obdobie 1848 – 1945. Neskôr boli vytvorené dve samostatné zbierky a zbierkové predmety z tohto obdobia boli prerozdelené dvom správcom. Zbierka označovaná skratkou DK (A) obsahuje zbierkové predmety, ktoré spadajú do obdobia rokov 1848 – 1918. Ide skutočne o rôznorodý materiál, ktorého výpovedná hodnota je pre poznanie a skúmanie predmetného obdobia v regióne nezanedbateľná. Široký záber získaných a spracovaných zbierkových predmetov mapuje nielen spoločensko – politické, kultúrne a hospodárske dejiny, ale vo veľkej miere dejiny každodennosti. V zbierke je bohato zastúpený dvojrozmerný materiál v podobe dobových brožúr, ročeniek, zástav, diplomov a ďalších dokumentov súvisiacich so školami a spolkovým životom v meste, vyhlášky, nariadenia, letáky, plagáty, kalendáre, ale tiež dobová tlač i modlitebné, pracovné, vandrovné či vojenské knižky a iné publikácie prevažne v maďarskom jazyku. Zaujímavá je kolekcia 52 smútočným oznámení spred roku 1918, písaných po maďarsky a po nemecky, z ktorých je najstaršie z roku 1847. Mimoriadnu výpovednú hodnotu majú tlačiarenské štočky, historické veduty, mapy, dobové pohľadnice, ateliérové i plenérové fotografie z druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia, ktoré sú spojené najmä s fotografickým rodom Divaldovcov, ale aj ďalšími prešovskými priekopníkmi fotografie. Vzácne sú dva albumy fotografií Vysokých Tatier z konca 19. storočia, vydané Karolom Divaldom. Z trojrozmerných zbierkových predmetov si pozornosť zaslúžia predovšetkým výrobky porcelánskych a sklárskych majstrov v podobe čajových, kávových a jedálenských súprav, figúr a tradičných ozdobných výrobkov, tanierov i lekárenských predmetov. Vybavenie domácností drobnej šľachty a meštianstva reprezentujú aj strieborné príbory, šijacie stroje, práčky, chladničky, mlynčeky, váhy, lampy i žehličky, vyrábané a používané v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia. Zastúpené sú aj výrobky prešovských kachliarni a okrem samostatných kachlíc sa v expozícií múzea nachádzajú dve kachľové pece. Významnú zložku tvoria historické hodiny, nábytok, koberce, dobový odev zastupujú dochované šľachtické kabáty. Zaujímavosťou je súprava plechových tabuliek označujúcich pôvodné názvy prešovských ulíc zo začiatku 20. storočia. Súčasťou zbierky je aj pozostalosť hudobného skladateľa Mikuláša Moyzesa, ktorá tvorí súčasť historickej expozície. V roku 1992 získalo Krajské múzeum v Prešove do svojho zbierkového fondu mobiliár dvoch historických lekární. V prvom prípade ide o nábytkové zariadenie lekárne U sv. Trojice na Hlavnej č. 77, ktoré tam bolo vyrobené na mieru v roku 1842. Aj keď je predmetný nábytok umiestnený v budove aj v súčasnosti, lekáreň momentálne prevádzkovaná nie je. Jeden lekárenský regál z tejto lekárne je predmetom dlhodobej výpožičky s Východoslovenským múzeom v Košiciach, kde je inštalovaný v expozícii. Najmladšie zbierkové predmety majú priamy súvis s prvou svetovou vojnou a ide najmä o vojenské vyznamenania, medaily, odznaky, vojenské vyhlášky i pozoruhodnú korešpondenciu predstaviteľov rodiny Renvers, obsahujúcu vyše tisíc korešpondenčných lístkov. Zbierku DK (A) odborne zhodnotila predovšetkým Mária Kyseľová.

Dejiny 1. ČSR a 1. SR - DK (B)

Zbierka obsahujúca predmety a dokumenty k obdobiu 1. ČSR a 1. SR má označenie DK (B) a vznikla v súvislosti s prerozdelením predchádzajúcej zbierky koncom 90. rokov s cieľom vyššej špecializácie jednotlivých odborných zamestnancov. Podobne ako v predchádzajúcom prípade ide o predmety, ktoré reflektujú predovšetkým kultúrny, hospodársky i spoločensko-politický život a dejiny školstva v Prešove a v regióne. Viaceré písomnosti i zbierkové predmety ako zástavy, vlajky, tretry Štefana Stanislaya, medaily, odznaky a fotografie sa viažu na spolkový a športový život v Prešove a dokladujú najmä spolky Sokol, Orol, FRTJ a športové kluby pôsobiace tu v tomto období. Prevažnú časť zbierky tvoria dvojrozmerné písomné predmety, predovšetkým dobová tlač, brožúry, publikácie, kalendáre, rôzne pozvánky, poukážky, legitimácie, pasy či preukazy. Politický a spoločenský život dokumentujú volebné kandidátne listiny, vyhlášky, letáky, plagáty a i. Vysokú dokumentačnú hodnotu majú predovšetkým pohľadnice a fotografie zo spoločenských, politických, kultúrnych i športových podujatí a života v predmetnom období. V rámci nich je pozoruhodná kolekcia fotografií z výstavby železničnej trate Prešov – Strážske prebiehajúca od 1939-1943 i fotografie viaduktu pri Hanušovciach nad Topľou po deštrukčnej akcii partizánskej skupiny Čapajev v roku 1944. Z trojrozmerných predmetov sú do zbierky zaradené hlavne predmety tvoriace súčasť meštianskeho vybavenia domácnosti ako nábytok, hodiny, váhy, šijacie stroje, kuchynský riad, ale aj viaceré ukážky dobového odevu. Za zmienku stojí župný stôl Dr. Pavla Fábryho s erbmi Šarišskej a Zemplínskej župy. Do zbierky DK (B) patrí aj mobiliár druhej historickej lekárne, ktorý bol do priestorov Klubušického paláca na Hlavnej 22 inštalovaný v roku 1925 a dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. O vedecké a odborné spracovanie a zhodnotenie tejto zbierky sa zaslúžili najmä Štefan Pažur a Mária Chmelárová, zaoberajúci sa protifašistickým odbojom na východnom Slovensku i ďalší správcovia Boris Beňovský a Blahoslav Lazorík. Lekárenský nábytok v zbierkach múzea bol v roku 2000 spracovaný Máriou Kyseľovou v katalógu s názvom Lekárenské zbierky vo fondoch Krajského múzea v Prešove.

Zbierka Feudalizmu obsahuje zbierkové predmety pochádzajúce v prevažnej miere z obdobia pred rokom 1848, výnimočne aj mladšie predmety. Zbierka v súčasnosti obsahuje 917 evidovaných zbierkových predmetov, ktorý sa oproti minulosti „zmenšil“ z dôvodu vzniku samostatných špecializovaných zbierok (napr. Militáriá, Sfragistika) a odbornému prehodnoteniu zbierky v rokoch 1995 – 1996. Prislúchajúce zbierkové predmety boli odborne spracované a zhodnotené predovšetkým Jozefom Sninčákom, Jozefom Hőgerom, Boženou Tomášovou a Máriou Kyseľovou. Značnú časť zbierky tvoria predmety viažuce sa k cechom a ich činnosti, najmä cechové artikuly, fľaše, truhlice, zvolávacie tabuľky, vývesné štíty a cechové výrobky nielen prešovskej a sabinovskej proveniencie, ale aj predmety pochádzajúce z oblastí mimo nášho regiónu. Zastúpené sú aj výrobky umeleckého remesla, najmä gombíky, brošne, šperky a ďalšie doplnky šľachtického odevu. Zaujímavú a cennú zložku zbierky predstavujú súpravy a solitéry výrobkov zo skla, porcelánu, kameniny i fajansy v podobe pohárov, džbánov, fliaš, váz, nádob a pod. Z kovových (striebro, železo, meď, bronz, cín) predmetov sú to najmä kľúče, zámky, formy na pečenie rôznych tvarov a veľkostí, kuchynské nádoby, cedidlá, rôzne typy hrncov, ozdobené, tepané a ryté taniere, ohrievadlá, podnosy, misy, vázy, svietniky a i. Početne sú zastúpené aj historické hodiny pochádzajúce z 18. a 19. storočia, niektoré od prešovských výrobcov. Za pozornosť stoja predmety liturgického charakteru, najmä kalichy z 15. – 19. storočia, patény, kadidelnice, monštrancie, kňazské ornáty, nádobky na svätenú vodu i židovské obradné predmety. Historický slohový nábytok je v zbierke reprezentovaný súpravami i solitérmi sedacieho, stolového, skriňového a odkladacieho nábytku, zrkadiel, lustrov a interiérových doplnkov pochádzajúcich zo 17. – 19. storočia. V neposlednom rade je potrebné spomenúť neveľkú kolekciu historických fajok z dreva, hliny, porcelánu i morskej peny a viaceré historické tlače, rukopisy či cechové knihy zo 17. – 19. storočia. Viaceré z predmetov sú momentálne inštalované v historickej expozícií múzea.

 

Zbierka fotografií sa začala budovať v 50. rokoch 20.storočia.. K prioritným úlohám jeho rozvoja patrí fotodokumentácia terénnych vedeckovýskumných prác, spoločensko-politických, kultúrnych i športových udalostí v regióne. Nemenej dôležitou úlohou je aj zhotovovanie fotografií na výstavné a publikačné účely, ale aj fotodokumentácia zbierok. Zbierka obsahuje vyše 75 000 negatívov.

Zriadením oddelenia socializmu v roku 1960, úlohou ktorého bolo dokumentovať a prezentovať premeny spoločenského zriadenia v politicko-spoločenskej, hospodárskej a kultúrnej oblasti po roku 1945, vznikla zbierka najnovších dejín, pôvodne výstavby socializmu a v nasledujúcom období sa stala prezentačné najexponovanejšou. Jej základ tvorili exponáty z výstavy 15 slobodných rokov budovania Prešovského kraja, ktorá bola v múzeu inštalovaná v roku 1960 a tvorila dobrý predpoklad na zriadenie stálej expozície výstavby socializmu v nasledujúcom roku. Spočiatku náhodný, nesystematický zber dokumentačných materiálov bez ujasnenej koncepcie bol postupne v sieti múzeí na Slovensku zjednotený. Prispel k tomu aj celoslovenský seminár o zriaďovaní expozícií výstavby socializmu, ktorý sa konal z iniciatívy Slovenského národného múzea (SNM) a Kabinetu muzeálnej a vlastivednej práce pri SNM v Bratislave a pri Národnom múzeu v Prahe za účastí 67 pracovníkov múzeí zo Slovenska v roku 1961 v Prešove. Charakter zbierkových predmetov zbierky najnovších dejín je podmienený vlastivedným zameraním múzea a jeho zbernou oblasťou a dokumentuje predovšetkým spoločensko-politický život, priemysel, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, dopravu, obchod a služby, zdravotníctvo, školstvo a kultúra, telovýchova a šport. Zbierka pozostáva najmä z písomného a fotodokumentačného materiálu. Patria k nim výtlačky dobovej regionálnej tlače ako sú noviny Ozvena (1947), Východoslovenská pravda (1949), Hlas ľudu (1945-1950), Prjaševščina (1945), Za nový život roľníctva (1959), Zprávy (1968, 1969) a iné. Cennými písomnými dokumentmi sú prídelové potravinové lístky a šatenky z 50-tych rokov, volebné lístky, obežníky, karty agitátorov pre nábor do JRD, spisy JRD v okresoch Prešovského kraja i doklady o činnosti spoločenských organizácií. Je tu rozsiahla agenda o aktivitách Domu pionierov a mládeže v Prešove z 50. rokov, riešenie tzv. cigánskej otázky, meliorizácia Východoslovenskej nížiny a iné. Medzi rozšírený plošný materiál patria letáky, bleskovky a plagáty z obdobia kolektivizácie poľnohospodárstva, športových i spoločensko-kultúrnych podujatí, nariadenia okresných straníckych a štátnych orgánov, ktoré usmerňovali a riadili plánovaný rozvoj všetkých oblasti života spoločnosti vo forme obežníkov a brožúr. Počtom rozsiahlu kolekciu tvoria vinety výrobkov Šarišských konzervárni a liehovarov n.p. Sabinov z 50. rokov. Okrem vlastnej fotodokumentačnej činnosti múzeum získalo jedinečné fotografie z následkov bombardovania Prešova v decembri 1944, akcia P tzv. Prešovský sobor, akcia Z – výstavba kultúrnych domov, hasičských a športových objektov, kladenie základných kameňov priemyselných závodov, zdravotných a školských zariadení a ďalšie zábery zachytávajúce industrializáciu, urbanistické a stavebné premeny regiónu, kultúrno-spoločenské dianie, masové telovýchovné vystúpenia i úspechy vrcholových športovcov a kolektívov. Múzeum takmer komplexne fotograficky zdokumentovalo väčšinu priemyselných závodov okresu: Závody priemyselnej automatizácie (ZPA), Odevné závody kapitána Nálepku (OZKN), Závod valivých ložísk (ZVL), Východoslovenské ľudové autodružstvo (VĽAD), Autobrzdy, Pozemné stavby, Solivary, Výskumný ústav kovovýroby (VUKOV), Mäsokombinát, Strojstav, Mraziarne, Východoslovenské pekárne, Imuna Šarišské Michaľany, Hydinárske závody Šalgovik, Frucona Sabinov, Východoslovenské strojárne Sabinov, Nový domov Sabinov a ďalšie. Z celoštátneho i regionálneho pohľadu je obsažne zdokumentovaný rok 1968, vrátane záberov zo vstupu vojsk Varšavskej zmluvy. K fotografiám, negatívom a diapozitívom pribudli aj filmové záznamy na 16 mm a 8 mm film - okresné a krajské spartakiády, 1. máje, kladenie základného kameňa divadla (1969), výstavba zimného štadióna, ME juniorov v ľadovom hokeji (1970) a iné. Značné zastúpenie v zbierke majú výrobky podnikov a závodov, odznaky, štandardy, vlajky, diplomy, dekréty, medaily a plakety udeľované kolektívom i jednotlivcom za dosiahnuté pracovné výsledky. Príslušnosť k rôznym povolaniam, profesiám dokladujú uniformy, časti oblečenia, či výstroja. V ostatných rokoch pribudli do zbierky najnovších dejín hodnotné pozostalosti po významných osobnostiach kultúrneho života regiónu, sochárovi Františkovi Gibalovi a scénografovi Martinovi Brezinovi. Zbierka bola v minulosti prezentovaná v stálych expozíciách a výstavami pri všetkých významných štátnych výročiach a regionálnych udalostiach, v súčasnosti len prostredníctvom krátkodobých tematických výstav. Prvým odborným pracovníkom na úseku najnovších dejín bol promovaný historik Juraj Briškár a v priebehu ďalších rokov zbierku spravovali Vladimír Kočí, Jozef Bocko, v rokoch 1967 – 1972 Boris Beňovský a od roku 1972 do roku 2015 Blahoslav Lazorík.

 

 

Časovo veľmi krátke, no spoločensky i politicky značne turbulentné obdobie existencie Slovenskej republiky rád (vyhlásená 16. Júna 1919 z balkóna magistrátu v Prešove) sa výrazne premietlo aj do charakteru a špecializácie zbierkotvornej činnosti odborných zamestnancov Krajského múzea v Prešove. Samostatná zbierka SRR sa začala systematicky budovať už od roku 1959 so zbernou oblasťou celého územia Slovenska (pôsobnosť SRR fakticky presahovala tretinu územia). Začiatkom 60. rokov sa zvýšené vedecko výskumné, zbierkotvorné i publikačné zameranie premietlo aj do zmeny názvu múzea na Múzeum Slovenskej republiky rád. Trojtýždňové trvanie samotnej Slovenskej republiky rád neumožnilo rozvinúť širší zbierkotvorný záber a zbierka SRR tak obsahuje predovšetkým písomnosti (originály a ich fotokópie) ako plagáty, letáky, vyhlášky, preukazy, noviny, brožúry, listy, pečiatky, plakety, odznaky, známky, spomienky a fotografie i negatívy z roku 1919. Zbierka bola obohacovaná predmetmi z pozostalostí viacerých predstaviteľov SRR, preto boli do zbierky zaradené aj predmety, ktoré sa priamo neviažu na predmetné obdobie, ale len na niektorého z jeho predstaviteľov. V minulosti zabezpečovali správu zbierky Mária Chmelárová a Mária Kyseľová a v súčasnosti je tvorená 1187 zbierkovými predmetmi.

 

 

V rokoch 1985 – 1986 boli z iných zbierok vyčlenené pečate, pečatidlá a pečiatky zo 16. – 20. storočia a vytvorila sa samostatná špecializovaná zbierka Sfragistiky. Postupne bola dopĺňaná o predmety nielen sfragistického, ale aj heraldického i genealogického charakteru. V súčasnosti obsahuje 2424 zbierkových predmetov, ktorými sú predovšetkým župné, mestské, obecné, šľachtické, cechové, administratívne, úradné a inštitucionálne (školy, spolky, združenia, knižnice a iné) pečatidlá (typáriá), pečate a pečiatky, plastické erby, kovové erbové štočky, hodvábne mortuáriá, šľachtické pečate i rodostromy. Spomínané zbierkové predmety boli nadobudnuté kúpou, darom, zberom, či prevodom správy zo Štátneho oblastného archívu v Prešove (v súčasnosti Štátny archív Prešov). Osobitný význam má predovšetkým kolekcia pečatí, ktorú svojou povahou a charakterom možno prirovnať ku Kubínyho zbierke pečatí uloženej v Oravskom múzeu v Oravskom Podzámku, či Peťkovej zbierke pečatí uloženej v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Je tak evidentné, že sfragistických zberateľských nadšencov, ktorí odnímali pečate z korešpondencie a koncentrovali ich na jedno miesto, bolo viac a aj vďaka nim sa v zbierkach Krajského múzea zachovalo takmer 1300 voskových pečatí, nalepených na papieri, kartóne, či uložených v škatuľkách. Rôzny spôsob uchovania a spracovania pečatí preukazuje, že nejde o jednu veľkú zbierku vyhotovenú jedným zberateľom, ale minimálne o zbierky tri. Evidentné je to zároveň aj podľa ich príslušnosti, keďže súbor pečatí lepených na papieri obsahuje takmer výlučne len šľachtické pečate, pečate umiestnené v škatuľkách patria najmä župám, mestám, obciam, cirkevným hodnostárom, či rôznym inštitúciám a výskyt šľachtických je v tomto prípade sporadický. Je možné, že jedna z nich má pôvod v kláštore v Jasove a druhá na evanjelickom kolégiu v Prešove, čo však zatiaľ nie je s istotou preukázané. Zo zbierky Sfragistika stojí za zmienku aj kolekcia 10 mortuárií patriacich deviatim predstaviteľom šľachty, rodostromy šľachtických rodov Dobay, Gomboš a meštianskeho rodu Holénia, prešovské mestské pečatidlá i pečate v kapsulách, plastický erb mesta Prešov a samozrejme najstaršie kovové typáriá (prešovského krajčírskeho bratstva sv. Mikuláša z roku 1636, obce Plaveč zo 16. – 17. storočia a iné). Zbierka Sfragistiky má z hľadiska heraldického, ale aj genealogického výskumu mimoriadny potenciál a predovšetkým dochovaná pozoruhodná kolekcia šľachtických pečatí má pre doterajšie poznatky rodovej heraldiky nielen v prostredí Šariša nezastupiteľnú výpovednú hodnotu. Základné odborné spracovanie zbierky v prevažnej miere vykonala Mária Kyseľová.

Už od vzniku múzea boli do jeho zbierok nadobúdané rôzne rukopisy i historické tlače, no so systematickou akvizíciou sa začalo od roku 1955 v súvislosti s pripravovanou výstavou Život a dielo Jonáša Záborského. Výstava bola v priestoroch Rákociho paláca inštalovaná v nasledujúcom roku pri príležitosti 80. výročia smrti spisovateľa a materiál z nej sa stal základom zbierky Literárna história. V nasledujúcom období bola zbierka obohacovaná výskumom a zbierkotvornou činnosťou interných i externých zamestnancov múzea. V roku 1962 z nej bola inštalovaná výstava Z literárneho života východného Slovenska a v roku 1966 Pamätná izba Jonáša Záborského v Župčanoch. Ďalší cieľavedomý výskum a akvizíčná činnosť Imricha Sedláka viedli v roku 1976 k otvoreniu expozície Literárne tradície východného Slovenska v klasicistickom kaštieli v Župčanoch. Zbierka podľa záznamov momentálne obsahuje 6717 zbierkových predmetov, najmä kníh, historických tlačí, korešpondencie, zborníkov, časopisov, brožúr, bulletinov, divadelných plagátov a fotografií. Predmety sa viažu k takým predstaviteľom literárnej tvorby na východnom Slovensku ako Jonáš Záborský, Mária Kočanová, Fedir Lazorík, Anton Prídavok, Jolana Cirbusová a iným. Cenné sú staršie vydania ukrajinských tlačí, rukopisy Alexandra Pavloviča, Alexandra Duchnoviča a ďalších.

 

 

Zbierka dejín požiarnej ochrany a techniky bola v múzeu zriadená koncom minulého storočia a jej základ tvorili predmety zo súkromnej zbierky zanieteného zberateľa pamiatok z histórie požiarnej ochrany, Prešovčana Pavla Košíka. Až v nasledujúcom období sa v múzeu realizoval cieľavedomý zber a dokumentácia písomných i trojrozmerných materiálov z dejín požiarnej ochrany a techniky na Slovensku. Významnú rolu v snažení o založenie hasičského múzea v tomto období znamenala výzva pracovníkov Slovenského národného múzea v Bratislave D. Gonára a I. Kamenca spolu so SV ČSPO - Zachráňme cenné pamiatky, uverejnená v roku 1965 v časopise Požiarnik. Poukázala na viac ako storočnú tradíciu požiarnej ochrany na Slovensku a potrebu systematického zberu a sústredenia historicky cenného materiálu na jedno miesto. Už zo zbierky požiarnej ochrany prešovského múzea sa v roku 1972 pripravila rozsiahla výstava v Technickom múzeu v Košiciach. Stála expozícia prezentujúca túto tematiku vznikla v Múzeu SRR v Prešove až o niekoľko rokov neskôr, 12. októbra 1978. Osobitnú zmienku vo vzťahu ku zbierke si zaslúži Pavol Košík (1902 – 1981). Patril k pozoruhodným postavám slovenského dobrovoľného hasičstva. Od roku 1935 až do roku 1977, keď dovŕšil 75 rokov svojho života, vykonával funkciu veliteľa DHZ v Prešove. Dlhé roky pracoval vo verejných funkciách. Ako živnostník, politicky neangažovaný, bol dva roky (1948-1949) predsedom Mestského národného výboru v Prešove. Štyridsať šesť rokov bol voleným funkcionárom Zväzu požiarnej ochrany, členom predstavenstva okresného výboru, členom Ústredného výboru ZPO SSR a ďalších spoločenských zložiek. Bol osobnosťou, ktorá svojím zanietením a výsledkami celoživotnej práce, zvlášť sústredenou zberateľskou činnosťou, prispela k záchrane neobyčajne cenných predmetov z oblasti požiarnej ochrany celonárodného významu. V súčasnosti je v zbierke požiarnej ochrany evidovaných 11 337 kusov zbierkových predmetov. Vzácnymi sú najmä celodrevená ručná striekačka z konca 18. storočia, parná striekačka firmy WM Knaust z Viedne, viaceré dvojkolesové a štvorkolesové striekačky na ručný pohon maďarskej a rakúskej výroby, hydrofóry, motorové striekačky prevažne československej výroby i agregáty. Pozornosť pútajú predovšetkým dva hasičské automobily značky Škoda, vyrobené v roku 1931 a v roku 1932. Okrem ťažkej hasičskej techniky obsahuje zbierka ďalšie rôznorodé trojrozmerné predmety, ktoré tvorili súčasť hasičskej výzbroje ako kožené a plátenné vedrá, vodné pušky, barlové a vedrové striekačky, trhacie háky, prúdnice a hadice, sacie koše, rozdeľovače, hydrantové nadstavce, hasiace prístroje, dýchacie a kyslíkové prístroje, dymové a plynové masky, signalizačné a spojovacie zariadenia (poplašné zvony, poľnice, trúbky, píšťalky, fakle, lampáše, telefónne centrály a i.). Výraznými hasičskými symbolmi sú zástavy a dobová hasičská výstroj – prilby, uniformy, opasky, sekerky, samaritánske či zdravotnícke pomôcky. Počtom rozsiahlu časť tvoria drobné predmety, akými sú vyznamenania, medaily, plakety, odznaky, vlajky, zápalky a pod. Súčasťou zbierky je bohatá odborná hasičská literatúra, kalendáre, časopisecká tlač a písomné doklady archívneho charakteru, legitimácie, preukazy, vysvedčenia a osvedčenia z ukončených náukobehov a kurzov, diplomy, dekréty, pozvánky, letáky, plagáty, prospekty firiem, série zápalkových nálepiek (domáce i zahraničné) a pod. Cennými dokladmi sú aj hasičský poriadok zavedený cisárom Jozefom II. roku 1788, platný pre celú habsburskú ríšu, ktorý slúžil ako návod na vypracovanie podobných župných či mestských poriadkov, hasičský poriadok mesta Prešova zo 4. decembra 1807, predpisy o hasení v pivniciach vydané vo Viedni roku 1834, slovenský cvičebný poriadok z roku 1883 a z roku 1897, špeciálny katalóg striekačiek firmy WM Knaust z Viedne z roku 1895, protipožiarne predpisy pre cechy mesta Modry, stanovy dobrovoľných hasičských zborov, rôzne pamätnice a iné. Dokumentom osobitného významu je mestská vyhláška o zriadení Ohňohasiaceho a záchranného útvaru v Prešove zo 7. júla 1847. V zbierke sa nachádzajú aj umeleckohistorické predmety viažuce sa k požiarnej ochrane a hasičstvu, najmä olejomaľby významných osobnosti hasičského hnutia na Slovensku, Ferdinanda Martinenga, zakladateľa a prvého veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru v Bratislave, Miloslava Schmidta, druhého veliteľa Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku a iných. Neodmysliteľnou súčasťou zbierky je bohatá fotodokumentácia, ktorá prezentuje širokú škálu činnosti dobrovoľných hasičských zborov cez ich preventívnu, výcvikovú, zásahovú a v minulosti i osvetovú a národno-buditeľskú činnosť. Okrem krátkometrážnych dokumentárnych i hraných filmov sa tu nachádzajú autentické fotografie i fotoreprodukcie najstaršej hasičskej techniky, zakladajúcich členov mnohých dobrovoľných hasičských zborov, zábery z rôznych požiarov, cvičení, náukobehov, kurzov, kultúrno-osvetových i slávnostných podujatí, ako sú divadelné predstavenia, posviacky zástav, striekačiek, oslavy patróna hasičov sv. Floriána a pod. Správcami tejto v rámci Slovenska jedinečnej zbierky boli od jej vzniku Boris Beňovský, Maria Ňachajová, Vladimír Demeter a do roku 2015 Blahoslav Lazorík.

 

Zbierka Numizmatiky s počtom takmer 15 tisíc kusov patrí medzi najväčšie zo zbierkového fondu múzea. Obsahuje predovšetkým platidlá, ktoré sa používali pri obchodnom styku v prostredí historického regiónu Šariša. Najstaršími sú strieborná keltská tetradrachma z 2. polovice 2. storočia pred naším letopočtom, rímske denáre z prelomu letopočtov, nájdené na Mičurinovej ulici v Prešove a rímske mince zo 4. storočia. Cenné sú viaceré mince z obdobia stredoveku i novoveku s vyobrazením panovníka, z ktorých vyniká zlatý dukát z obdobia vlády Márie Terézie. Raritnými sú medené Eper bloky razené ako núdzové platidlá v Prešove počas obliehania mesta v roku 1704, polturáky i tzv. libertáše, všetky z obdobia povstania Františka II. Rákociho. Ďalšou zaujímavosťou sú sklenené robotné znaky grófa Aspremonta zo sklární v Stebníckej Hute (okr. Bardejov), používané na panstve Makovica (Zborov). Súčasťou zbierky sú i bankovky, ktoré boli v Uhorsku súčasťou obeživa od roku 1762. Cennou zložkou sú plakety, odznaky (najviac je zastúpené obdobie Československej republiky 1918-1939 a 1945-1992, v malom počte aj obdobie Rakúsko-Uhorska), vojenské vyznamenania a medaily, a to hlavne z obdobia prvej a druhej svetovej vojny. V roku 1960 zbierku významne obohatila tzv. Herfurthova numizmatická zbierka, vrátená v rokoch 1999 – 2000 Biskupskému úradu VD ECAV v Prešove. Rozsiahlu numizmatickú kolekciu múzea odborne spracovávali predovšetkým Jozef Hlinka, Jozef Sninčák, Jozef Höger a Stanislav Ferenc.

 

 

Medzi najvzácnejšie patria predmety zo zbierky umeleckej histórie, ktorá obsahuje predovšetkým olejomaľby, akvarely, plastiky, grafiky, kresby i fotografie, pochádzajúce z obdobia od prvej polovice 16. do 20. storočia. S koncentráciou umeleckohistorických predmetov sakrálneho i profánneho charakteru sa začalo ešte pred vznikom múzea a viaceré z nich sa po otvorení prvých expozícií stali ich súčasťou. Budovanie zbierky sa od 60. rokov realizovalo v pričlenenej pobočke múzea, v Mestskom múzeu v Sabinove, kde sa výskumom a zberom zaoberal predovšetkým Samuel Hrivnák. V súčasnosti obsahuje zbierka celkom 1773 diel rôznych žánrov a formátov, tematicky rôznorodých, obsahujúcich sakrálne i svetské motívy. Najstarším maliarskym dielom je obojstranná gotická tabuľová maľba, Epitaf s výjavom Bolestného Krista a Posledného súdu, vytvorená okolo roku 1530. Medzi vzácne diela barokového umenia patria predovšetkým olejomaľby Obetovanie Jefteho dcéry od J. W. Bergla a dielo Materstvo, ktoré v súčasnosti zdobí expozíciu Vlastivedného múzea v Hanušovciach. Pozornosť si zaslúžia nádherné ikony, napríklad ikona z roku 1807 zobrazujúca Máriu Matku s dieťaťom, ktorá je návštevníkom sprístupnená v expozícii múzea. Zaujímavé sú i reprezentačné portréty šľachticov zo 17. – 19. storočia väčšinou od neznámych autorov. V zbierke sú diela aj takých umelcov ako Ján Rombauer, ktorý je jednou z kľúčových osobností nášho portrétneho maliarstva prvej tretiny 19. storočia a Pavol Szinyei-Merse, patriaci medzi popredných uhorských plenéristov, označovaný aj ako „prorok impresionizmu“. Hodnotné sú portréty i figurálne kompozície pôvodom nemeckého maliara Maximiliána Kurtha, ktorý sa v Prešove usadil roku 1901. Umelecko-historicky sú najvzácnejšími najmä portrét Františka II. Rákociho a dielo Pútnici na prešovskej kalvárii, v ktorých autor zachytáva dekoratívne štylizovaný prchavý okamih. Zastúpená je i tvorba Jozefa Teodora Moussona, ktorá neopakovateľným spôsobom zachytáva michalovské trhy a prostredie Zemplína. Významnú časť zbierky tvoria diela z 20. storočia od prešovských umelcov ako Ernest Rákosi, Mikuláš Jordán, Július Törok, Jozef Bendík, Michal Čabala a iných. Sabinov a okolie je zachytený v tvorbe miestnych umelcov Ernesta Stenhuru a Andreja Cirbusa. Hodnotnú zložku zbierky tvoria sochárske diela. Medzi najstaršie patria neskorogotické drevené polychrómované plastiky sv. Kataríny a sv. Margity, inštalované v súčasnosti v stálej expozícií Šarišskej galérie v Prešove. Pozoruhodné je aj barokové súsošie zobrazujúce sv. Annu Samotretiu s Ježiškom a Pannou Máriou, pochádzajúce z oltárnej skrine bočného oltára sv. Anny z kostola sv. Mikuláša v Širokom. Umenie 19. storočia reprezentujú drevené polychrómované reliéfy štyroch evanjelistov, zdobené zlátením a ornamentmi. Z roku 1901 pochádza bronzová busta cisárovnej Alžbety Bavorskej (Sissi) od významného uhorského sochára Alojza Stróbla. Zbierku dopĺňa i tvorba súčasných prešovských sochárskych majstrov ako František Patočka, Július Machaj a Dušan Pončák. V zbierke sú tiež obsiahnuté i predmety úžitkového umenia, predmety sakrálneho charakteru, fotografie, grafiky, kresby i viaceré študentské práce umelcov. Zbierku umeleckej histórie výrazným spôsobom zhodnotila dlhoročná správkyňa Mária Belejkaničová, ktorá reštaurátorsky obnovila desiatky najvzácnejších diel, predovšetkým olejomalieb.

Militáriá patria medzi najmladšie a najmenšie zbierky zo zbierkového fondu múzea. I keď istý čas, ešte v 50. rokoch minulého storočia, tvorili samostatnú zbierku, opätovne boli do samostatnej zbierky koncentrované až v roku 1989, a to výberom zbierkových predmetov z iných zbierok, hlavne Feudalizmu. Z chladných zbraní sú zastúpené predovšetkým meče, handžáre, šable, kordy, tesáky, bodáky či dýky rôznej proveniencie. Ručné palné zbrane reprezentujú najmä lovecké a športové zbrane z obdobia 18. – 19. storočia a vojenské zbrane z 19. storočia až do ukončenia druhej svetovej vojny. Súčasťou zbierky sú aj vojenské nábojnice, lopatky, repliky husitskej výzbroje, torzá zbraní a munície z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré sa našli počas odmínovacích prác na Duklianskom bojisku (hlavne v priestore Údolia smrti) i časti vojenskej výstroje (časti brnenia, krúžková košeľa, uniformy, vojenské prilby, čiapky a pod.). Medzi najcennejšie zbierkové predmety patria ceremoniálna pavéza (predpokladá sa, že sa jedná o originál z obdobia vlády Mateja Korvína), „Caraffov“ katov meč, ktorým stínali odsúdencov počas smutne známych prešovských jatiek v roku 1687, veľkokaliberný 12,7 mm guľomet DŠK vz. 1938 (rok výroby 1945, ešte to nie je modernizovaná verzia). Zbierka Militáriá obsahuje celkom 571 zbierkových predmetov a jej správcami v minulosti boli Stanislav Ferenc a Mário Comisso.