Zreinštalovaná a rozšírená panelová časť expozície Z dejín hasičstva na Slovensku dokumentuje hlavné vývojové etapy hasičstva a požiarnej techniky nielen textovo a fotograficky, ale tiež jedinečnými trojrozmernými exponátmi. Prezentuje  prierez histórie  hasičstva na Slovensku, ktoré sa vyvíjalo od živelnej  ochrany  pred požiarmi až po súčasnú organizačnú štruktúru dobrovoľného i profesionálneho hasičstva. Ťažiskovým celkom expozície  sú  dobrovoľné  hasičské zbory, ktorých začiatky sú  úzko spojené s rozvojom kapitalizmu v Uhorsku a technickým pokrokom v druhej polovici 19. storočia. Expozícia obsahovým zameraním prerastá regionálny význam a celoslovenskou pôsobnosťou patrí medzi ojedinelé špecializované expozície.  Prezentuje ju aj informačný roll up a fotostena s možnosťou fotografovania návštevníkov.

„Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia“. „Fond je hlavným partnerom projektu“.

V Rákociho paláci ožijú spomienky na vysťahovalectvo Slovákov

Krajské múzeum v Prešove a Kasigarda – Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky pripravili v spolupráci s Prešovskou univerzitou v Prešove výstavu o vysťahovalectve Slovákov a Rusínov. Podľa jej autora ponúka táto výstava unikátny pohľad na takmer zabudnutú kapitolu našich dejín. Návštevníci sa môžu tešiť aj na množstvo jedinečných autentických predmetov.

Podľa autora výstavy Martina Javora je emigrácia bytostnou súčasťou slovenských dejín a dotkla sa až tretiny slovenského národa. Oblasť severovýchodného Uhorska, čiže regióny niekdajšej Šarišskej, Zemplínskej či Užskej župy boli mohutným odlivom neraz i celých rodín zasiahnuté najviac. Napriek tomu, že od poslednej štvrtiny 19. storočia do roku 1968 emigrovali státisíce ľudí je tento fenomén podľa neho v súčasnosti pomerne obchádzaný.
„My na Slovensku sme jednoducho na našich krajanov v Amerike zabudli, takisto ako oni poväčšine zabudli na nás“ tvrdí historik a autor výstavy doc. Martin Javor.
Ako ďalej vysvetľuje, najväčšiu zásluhu má na tom štyridsaťročná absurdná nadvláda komunizmu, pre ktorú bola emigrácia do „kapitalistického zahraničia“ červenou témou,
o ktorej sa nesmelo písať. Vysťahovalectvo sa preto stalo jeho srdcovou témou a túto problematiku sa snaží vniesť do povedomia širokej verejnosti.
„ Je to akýsi záväzok voči naším predkom, ktorí neraz strastiplnú cestu medzi rodným krajom a Amerikou absolvovali viackrát,“ hovorí Javor.
Výstava podľa riaditeľa múzea ponúka návštevníkovi možnosť spoznať každodennú realitu života slovenského či rusínskeho vysťahovalca.
„Návštevník môže okúsiť príchuť amerikánstva v podobe jedinečných predmetov každodennej potreby, či ťažkých alebo slávnostných chvíľ, ktoré prežívali naši krajania za oceánom“ približuje atmosféru výstavy riaditeľ Krajského Múzea v Prešove PhDr. Ľuboš Olejník, PhD.
Kultúrna stopa vysťahovalectva je však podľa kurátora výstavy Ondreja Gloda v slovenskej ľudovej kultúre, napriek všetkému, pomerne hlboko zakorenená, o čom svedčí množstvo piesní. Jedna z nich, Ked ja nadešol do kraja inšpirovala autora aj pri názve výstavy – Americký men – vysťahovalectvo zo Slovenska do Severnej Ameriky. Slávnostná vernisáž bude v pondelok o 17.00 h v Rákociho paláci v Prešove. Výstava potrvá do 31.10.2021.

Krajské múzeum v Prešove od 12. augusta tohto roku sprístupní vo svojej organizácii v kaštieli v Hanušovciach nad Topľou výstavu z názvom “Šľachtický interiér v 19. storočí”. Výstava prezentuje nábytkové umenie slohov rozmanitého 19. storočia. Návštevníci si môžu prezrieť okrem slohového nábytku prevažne z obdobia Biedermeieru aj bytové doplnky vyšších spoločenských vrstiev zo zbierok hanušovského múzea, v podobe niektorých zbierok dokonca po prvýkrát. Niekdajšie sídlo urodzenej rodiny Dessewffy ponúkne návštevníkovi pohľad na pôvodný mobiliár kaštieľa, portréty príbuzných široko rozvetveného rodu Dessewffy, interiérové doplnky rodiny Kissóczy z Prešova, či predmety po rodine Szánto. Výstava je doplnkom dobovo zariadených interiérov v kaštieli a prezentuje múzejným odborným výstupom nové akvizície, zbierky, či deponované predmety z pozostalosti urodzených rodín. Autorom výstavy je kolektív hanušovských múzejníkov.

Slovenská republika rád predstavuje dodnes historický fenomén, ktorý ponúka historikom či pracovníkom príbuzných vedných odborov realizáciu širokej škály odbornej a vedecko-výskumnej činnosti. Význam, povaha, odkaz či spomienky na Slovenskú republiku rád predstavovali pre režim a pracovníkov v kultúre a výskume v minulom storočí žiadanú a podstatnú tému vo všetkých smeroch, čoho dôsledkom bol celý rad výstav, podujatí, publikácií a pod.
Krajské múzeum v Prešove v spolupráci s Prešovskou univerzitou v Prešove pripravilo v roku 2021 pri príležitosti konania konferencie o Slovenskej republike rád výstavu, ktorá má prezentovať na odbornej úrovni dobové exponáty a zároveň kultúrnym spôsobom prispieť pri realizácii vedeckého podujatia. Exponáty, dokumenty a zbierkové predmety prezentované na tejto výstave pochádzajú výlučne zo zbierok Krajského múzea v Prešove.

Mesto Stropkov, aj keď nestálo priamo v centre veľkých historických udalostí, má bohatú a zaujímavú históriu. Dejiny Stropkova odzrkadľujú archívne dokumenty, ktoré Štátny archív v Prešove spolu so svojimi pracoviskami archívmi v Bardejove a Svidníku po prvýkrát predstavil verejnosti. Výstavu pod názvom Stropkov v archívnych dokumentoch s podtitulom Veľké dejiny malého mesta pripravil Štátny archív v Prešove v spolupráci s Mestom Stropkov a Krajským múzeum v Prešove v termíne od 24. septembra až 31. decembra 2021.