Expozícia približuje divákovi premeny sakrálneho sochárstva a maliarstva od vrcholnej gotiky po neskorý klasicizmus (približne interval 1350-1850), ktorým veľké slohové obdobia končia. Vystavené sú predovšetkým diela pochádzajúce z územia bývalej Šarišskej župy s centrom v Prešove. Aj keď sú na území Šariša už v stredoveku doložení domáci umelci, šarišskí objednávatelia z radov cirkvi a šľachty s obľubou siahali po maliaroch a rezbároch zo susedného Spiša a z Košíc, teda z oblastí tradične produkujúcich kvalitné umenie.
Tento fenomén dokladajú barokové diela od košického rezbára Jozefa Hartmanna, spišského maliara Imricha Jagušiča a spišských rezbárov Pavla Grossa st. zo Sp. Soboty a Dionýza Reissmaiera zo Sp. Podhradia. Spišské sú i tri stredoveké  drevorezby - dve neskorogotické svätice boli vytvorené v Kežmarku či v jeho okolí začiatkom 16. storočia, vrcholnogotická Madona určená pre Krásnu Lúku  má pôvod v dielňach pracujúcich v 2. polovici 14. storočia pravdepodobne v Levoči.
Súbor diel prezentuje rôzne konfesie, ktoré sa na Šariši ako aj v celom hornom Uhorsku vyskytovali. Dominantná rímsko-katolícka viera je doložiteľná najmä sochami a obrazmi Panny Márie a svätcov, evanjelický okruh uprednostňoval zobrazenia Krista a výjavy zo Starého zákona. Východnú cirkev zastupujú ikony z grécko-katolíckych chrámov z 18. storočia, kedy sa pozvoľna opúšťajú zásady byzantskej ikonopisnej ortodoxie v prospech západného typu zobrazovania.
Anjeli sú predstavení v mnohých podobách. Buď sú to hravé, bacuľaté deti (putti), ktoré zdobili oltáru architektúru aj v celých strapcoch, inokedy postavy mládencov (efébov), prezentovaná je aj okrídlená detská hlavička (serafín). Anjeli boli zobrazovaní ako bezpohlavné bytosti s chlapčensko-dievčenskou tvárou. V rámci oltárnych celkov bolo ich funkciou adorovať ústredný výjav alebo lemovať svätostánok s výrazom zbožnej úcty (často s rukami skríženými na prsiach). Svietniky po stranách svätostánku mávali niekedy sochárske stvárnenie  v podobe anjela-svetlonosa.
Expozíciu vhodne dopĺňa veľkorozmerná maľba znázorňujúca púť na prešovskú Kalváriu od Maxa Kurtha. Ide o žánrový výjav, ktorý je výsledkom dlhoročných príprav a do ktorého maliar vkomponoval i tváre významných Prešovčanov tej doby.