Dňa 11. mája 1848 boli v Ondrašovských kúpeľoch (dnes súčasť Liptovského Mikuláša) vyhlásené Žiadosti slovenského národa, ktoré boli prijaté deň predtým v Liptovskom sv. Mikuláši. Niekedy sú označované aj ako Mikulášske žiadosti a vo svojich 14. bodoch zhŕňali národnopolitický, sociálny a kultúrny program uhorských Slovákov. Boli adresované uhorskej vláde, palatínovi a kráľovi a vplyv na tento dokument mali predošlé žiadosti z Liptova a Nitry z rovnakého roku. Aj napriek tomu, že boli zo strany uhorskej vlády zamietnuté predstavovali dokument, ktorý na jednej strane odzrkadľoval zavŕšenie procesu formovania slovenskej národnej ideológie (ako ideológie samobytného národa) a nastoľovali požiadavku ústavného zabezpečenia jeho rovnoprávnosti v rámci federalizovaného Uhorska, čiže na strane druhej predstavovali do istej miery vyvrcholenie celého národnooslobodzovacieho hnutia 19. storočia.Aj v zbierke literárna história v Krajskom múzeu v Prešove sa zachoval jeden odpis žiadostí z roku 1848, vytlačený v tlačiarni v Levoči, ktorý si pri príležitosti dnešného výročia môžete prečítať. Tento náš múzejný text žiadostí z roku 1848 je písaný fraktúrou (fraktur (schrift)), novogotickým typom písma, rozšíreným z nemeckých krajín a používaným najmä v období 16. - 20. storočia.