Zimná, zasnežená príroda je krásna, no skrýva v sebe aj mnoho otázok. V zime sa zemeguľa nachýli tak, že slnko vystúpi len kúsok nad obzor. Večer sa veľmi rýchlo zotmie a ráno keď vstávame je stále ešte tma. Zem je pri nízkych teplotách zmrznutá. Ako to vlastne vplýva na rastliny?
Keby len mrzlo a nepadal by sneh, pôda by veľmi silno premrzla a mráz by poškodil aj hlboké korene rastlín. Sneh udržiava v pôde primeranú teplotu, ktorú rastliny znášajú. Prestanú rásť – prežívajú obdobie vegetačného kľudu – ale nezahynú. Znamená to, že rastliny v zime spia pod snehovou perinou. Sneh vytvorí ochrannú izolačnú vrstvu pred silným mrazom.
Jednoročné byliny /napr. rumanček/ na jeseň dozrejú a vydajú semená, ktoré na zemi, pod snehovou pokrývkou čakajú na koniec zimy, na jar odznova vyklíčia a vytvoria nadzemné orgány a cyklus sa každoročne opakuje.
Dvojročné rastliny /napr. mrkva/ v prvom roku vytvoria nadzemnú časť v zime prestanú rásť, koreň prezimuje pod snehom, v druhom roku znovu vytvoria nadzemnú časť, rozkvitnú a vytvoria semená.
Listnaté stromy sú v zime holé. V lete listy pracujú ako/ napr. dub/ čerpadielka, zohrievané slnečným teplom ťahajú cez korene vodu. V zime by stromom hrozilo pri takomto spôsobe života nebezpečenstvo, keby voda v pletivách zamrzla, hrozilo by ich nezvratné poškodenie, preto na jeseň zhodia listy a prestanú ťahať vodu.
Ihličnaté stromy /napr. borovica/ síce ihličky nezhodia, ale ťahajú omnoho menej vody ako v lete, pretože je krátky deň a chladno.
Trváce byliny /napr. materina dúška/ v zime úplne odmrznú a zdanlivo zahynú, ale pod zemou, v korienkoch, hľúzach alebo cibuľkách je ukrytý život. V podzemných orgánoch čakajú až sa zemeguľa nakloní opačným smerom a slnko vystúpi vyššie nad obzor – aj napriek jarnému chladu, niekedy aj snehu /napr. snežienky/ začnú rastliny pučať, púčiky na konároch stromov vyrašia, len čo sa oteplí. Semená na zemi sa napijú vody z topiaceho sa snehu a vyklíčia.