Pri splavovaní rieky Ondava objavil náš kolega RNDr. Peter Pjenčák v okrajovom biotope vodného toku rastlinu šípovku širokolistú (Sagittaria latifolia). Tento bahenný druh pochádza pôvodne z južnej Kanady a priľahlých oblastí Spojených štátov amerických, ako aj z Mexika , Strednej Ameriky , Kolumbie , Venezuely , Ekvádoru a Kuby . Je naturalizovaný aj na Havaji , v Portoriku , Bhutáne a Austrálii. Do Európy bol zavlečený a divo rastie  v Holandsku, Dánsku, Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku, Rakúsku, Bulharsku, dokonca aj v polabskej oblasti, vo východných Čechách a v Európskej časti Ruska.

V našej oblasti sa jedná o prvý nález tohto druhu vo voľnej prírode, doteraz bola pestovaná ako zaujímavá vodná rastlina hlavne v okrasných jazierkach, nakoľko rovnako ako všetky šípovky vyžaduje zamokrenú pôdu bohatú na živiny a obľubuje slnečné miesta.  Rastie v kolóniách, ktoré môžu pokrývať pomerne rozsiahle plochy, je 40 – 60 cm vysoká, má tmavozelené široké šípovité vzpriamené listy. Kvitne od júla do septembra. Priemer bieleho kvetu je 3 – 4 cm. Kvetenstvo dosahuje výšku do 1,5 m, plodom je nažka. Šípovka sa   výborne množí plazivými odnožami a hľúzkami, ktoré vytvára na podzemku – tými aj bez problémov v našom podnebí prezimováva. Hľúzky sú jedlé, obsahujú až 30 % škrobu, môžu sa konzumovať surové alebo varené. Chuť je podobná zemiakom a gaštanom a dajú sa pripraviť rovnakým spôsobom: pražením , vyprážaním , varením atď. Môžu byť tiež nakrájané a sušené na prípravu múky. V minulosti boli dlho dôležitou zložkou potravy pre domorodé obyvateľstvo Ameriky. Často sú potravou divej zveri  - v Európe diviačej, na americkom kontinente sú to bobry, dikobrazy a ondatry, ktoré konzumujú celé rastliny. Stretla som sa s názvom „kačacie zemiaky“. Kačice sa živia zväčša semenami, zriedka konzumujú hľuzy, ktoré sú zvyčajne príliš hlboko, aby sa ku ním dostali.

Ing. Elena Dercová