Továrenské hasičské zbory na Slovensku začali vznikať už koncom 18. storočia. O potrebe zabezpečenia ochrany majetku i životov zamestnancov pred ničivými účinkami požiaru sa veľmi rýchlo presvedčili vlastníci a majitelia hlavne takých prevádzok, ktoré charakterom svojho výrobného procesu boli dennodenne vystavení riziku vypuknutia ohňa. Okrem tradičných banských zariadení bol to predovšetkým rozvíjajúci sa drevársky, nábytkársky, papiernický, chemický a železiarsky priemysel, ktorý sa snažil presadiť od druhej polovici 19. storočia v rámci rakúsko-uhorskej monarchie. Existencia továrenských hasičských zborov v medzivojnovom období a ich rozšírenie predovšetkým po druhej svetovej vojne potvrdili ich opodstatnenosť a dôležitosť v systéme požiarnej ochrany. Na území bývalej Šarišskej župy zamestnanci závodu na spracovanie soli Solivary od roku 1877 tvorili hasičský zbor vybavený na tu dobu primeranou hasičskou technikou. Patril medzi najstaršie organizované hasičské zbory na území župy vôbec. Prvý moderne vybavený parný mlyn na východnom Slovensku vo Veľkom Šariši, ktorý s prevádzkou začal v roku 1868, mal taktiež zriadený hasičský zbor z vlastných zamestnancov. Obidva sa vyznamenali počas katastrofálneho požiaru Prešova 6. mája 1887, keď sa aktívne zúčastnili pri jeho likvidácii.

text: Mgr. Igor Lazorík, odborný pracovník KM PO

Zdroj: Archív Krajského múzea v Prešove