Tanec mal nezastupiteľné miesto pri každej významnej životnej udalosti či sviatočnej kalendárnej príležitosti. Do skupiny kruhových reťazových tancov, starého štýlu patria chorovody. Chorovody sú ženské kruhové a reťazovité tance s vokálnym, noništrumentálnym sprievodom. Patria do najarchaickejšej vrstvy tanečnej kultúry a vyskytovali sa predovšetkým v roľníckych oblastiach východného a západného Slovenska. Na východnom Slovensku bol tento tanec lokalizovaný hlavne v regióne Šariša, Zemplína a Spiša, v obciach, kde prevláda obyvateľstvo slovenskej národnosti, vysoké percento tvorili obce s rusínskym alebo slovensko-rusínskym obyvateľstvom. Účastníčkami a vykonávateľkami týchto obradných tancov v tradičnej forme boli mladé dievčatá. Zvyčajne sa tancovalo na špecifických miestach, ktoré mali symbolický význam. Vykonávali sa pri kostoloch, pri krížoch, na križovatkách ciest, na námestí, na moste a podobne. Chorovody sa spájajú s jarnými termínmi sviatkov ako je Kvetná nedeľa, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, Svätodušná nedeľa, Svätodušný pondelok...

Chorovody sa zachovali v prirodzenom prostredí asi do polovice 20.storočia.

Z. Andrejová

Zdroj: Fotofond KMPO, Šambron, 1960