K VEĽKÉMU ROZMACHU KNÍH PRIŠLO AŽ V 15. STOROČÍ PO VYNÁJDENÍ MECHANICKEJ KNÍHTLAČE nemeckým zlatníkom, brúsičom drahých kovov a kovorytcom JOHANNOM GUTENBERGOM /cca 1400-1468/. Princíp jeho vynálezu spočíval v odlievaní kovových litierz matríc, ich zostavovaní do riadkov a strán a vytlačení tlačiarenskou čerňou na drevenom lise. Uvedená mechanická kníhtlač nahradila úmorné prepisovanie kníh. Výroba kníh sa týmto zrýchlila, skvalitnila a čiastočne zlacnila. Napriek tomu, boli knihy dostupné len bohatšej vrstve, ktorá bola gramotná. Okrem náboženských kníh, sa začali tlačiť aj rôzne príručky, slovníky, mapy a pod. NAJVÝZNAMNEJŠÍM DIELOM, ktoré J. GUTENBERG VYTLAČIL, bola LATINSKÁ 2-ZVÄZKOVÁ BIBLIA, zvaná BIBLIA LATINA alebo GUTENBERGOVA BIBLIA. Pri tlači tejto biblie bolo použité lomené písmo a následne bola ručne doplnená o ornamentálnu výzdobu, pestrofarebné tituly a iniciály. Dochované výtlačky tejto knihy patria k najdrahším knihám na svete. Záujemcovia o J. Gutenberga a jeho dielo sa dozvedia viacv nemeckom meste Mainz v múzeu, ktoré mu je venované.

Príloha: Predmety súkr. zbierky: Molitvena knjiga /názov v origináli/, 1889 Živý růženec, 1874 Militärisches Deutsch – Böhmisches Wörterbuch, 1871 Zbierkové predmety v Kaštieli Stropkov: 5. Misál z r. 1856, Rímskokatolícka farnosť Stropkov 6. Misál z r. 1757, Rímskokatolícka farnosť Stropkov 7. Misál z r. 1823, Rímskokatolícka farnosť Stropkov