V roku 1880 na Slovensku z celkového počtu 1356 požiarov bolo v 20,4 % dokázané podpaľačstvo a v roku 1908 z 3466 požiarov v 30 %. V niektorých stoliciach to bolo ešte viac, napr. v Tekovskej 40 %, Trenčianskej a Nitrianskej stolici 34 %. Mnohé z nich súviseli s poistnými podvodmi. Rekordná suma za požiarne škody bola poisťovňami vyplatená v roku 1887 v Nitrianskej, Šarišskej a Bratislavskej stolici. Vzhľadom na uvedenú situáciu poisťovne uvažovali, či budú finančne odmeňovať osoby, ktoré oznámia, resp. vypátrajú podpaľačov. Prijali rozhodnutie o povinnom označení budov a iných predmetov tzv. ochrannými tabuľkami. Poisťovne vychádzali z toho, že určitá časť podpaľačov nezrealizuje svoj zámer, keď zistí, že svojím konaním nespôsobí poistenému škodu. Ochranné tabuľky obsahovali emblémy jednotlivých poisťovní a zároveň slúžili ako prostriedok na propagáciu požiarneho poistenia. Koncom 19. storočia bolo v Prešove 15 agentúr poisťovacích spoločností, a to nielen uhorských, ale aj rakúskych a zahraničných.