V histórii prešovského športu patrí popredné miesto futbalovej a hokejovej legende Emilovi Biharymu, ktorého 110. výročie narodenia si práve v týchto dňoch pripomíname. Narodil sa 31.júla 1910 v rodine gréckokatolíckeho farára, dnes už zaniknutej obci Vyšná Poľana, okres Snina. Po smrti otca sa rodina, matka a dvaja súrodenci  presťahovali do Prešova, kde z neho vyrástol  všestranný športovec. Okrem futbalu a hokeja venoval sa  tiež tenisu, stolnému tenisu a kolkom. Bol vynikajúcim futbalistom so žonglérskou technikou, o ktorého prejavovali záujem nielen domáce, ale aj zahraničné kluby /MTK Budapest, Ferencváros Budapest/. Napriek lákavým finančným ponukám z Prešova neodišiel. V medzivojnovom období hral v mužstvách PTV Prešov, Rusj Prešov, Tȍrekves-Snaha Prešov a od roku 1936 v Slávii Prešov. Svoju výkonnosť si udržal do vysokého veku, keď nastupoval na zápasy aj so svojimi zverencami, ktorých trénoval.  Za Spartu Prešov  naposledy hral ako 37- ročný v majstrovskom zápase v sezóne 1947/1948 v Levoči, keď v mužstve chýbal jedenásty hráč.

Už počas aktívnej činnosti trénoval mládežnícke družstvá žiakov a dorastencov Slávie Prešov. S dorastencami získal v rokoch 1940, 1941, 1942 tri tituly Majstrov Slovenska a blízko mali aj k štvrtému v roku 1944. Na rozhodujúci zápas  v Seredi však v dôsledku vypuknutia SNP nenastúpili. Svojím pedagogickým prístupom a až otcovským vzťahom k svojim zverencom vychoval budúcich ligových hráčov  i reprezentantov  /Šimanský, Danko, Karel, Semeši, Steinerovci, Pavlovičovci a i./.

Jeho športová univerzálnosť sa prejavila aj v novom zimnom športe, ľadovom hokeji. Patril k niekoľkým hráčom, ktorí začínali  v ére bandy hokeja a hrali kanadský hokej na vysokej úrovni aj po vojne.  V medzivojnovom období bol považovaný za jedného z najlepších hokejových útočníkov. Bol hráčom ŠK Slávia Prešov, kde  patril k najlepším strelcom. V roku 1932 získal s ŠK Slávia Prešov titul majstra župy i hokejového majstra Slovenska. Ako jeden z trojice hokejistov ŠK Slávia Prešov /Olejník, Demko/, bol v roku 1940 členom  prvého reprezentačného mužstva Slovenska na Medzinárodnom turnaji zimných športov v nemeckom Garmisch-Partenkirchene. Svoju vysokú výkonnosť si naďalej udržiaval a v roku 1941 vyhral s mužstvom Slávia Prešov v Poprade medzinárodne obsadený Tatranský pohár, kde bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja.

V civilnom  a osobnom živote ho charakterizovala priateľskosť, skromnosť a slušnosť. Jeho lokalpatriotizmus bol u Prešovčanov citlivo vnímaný a nepriamo sa odrazil v názve  predajne  s textilom „U Biharyho“, kde ako predavač roky pôsobil. V prešovskom futbale, tak ako Ladislav Pavlovič, sa stal symbolom vernosti mestu, klubu a jeho fanúšikom.

Zomrel 4.decembra 1976,  je pochovaný na prešovskom cintoríne.