K tradičným hasičským signalizačným prostriedkom patrila veľká trúba, dvojtónová trúbka a dvojtónová píšťalka. Všetky sa nachádzajú v Krajskom múzeu v Prešove v zbierke Požiarnej ochrany. Signály vydávané veľkou trúbou boli zaznačené v notovej osnove. Pre dvojhlasnú trúbku a dvojtónovú píšťalku boli graficky znázornené pomocou vodorovnej čiary. Bodky značili krátke tóny, čiarky dlhé, nad čiarou vysoké a pod čiarou nízke tóny. Dĺžka tónu sa označovala rovnakými notami ako v hudbe: celá nota, polovičná atď. Vysoký tón sa získaval neprikrytím dierky na píšťalke a nízky, keď sa dierka prikryla ukazovákom pravej ruky. Signály veľkou trúbou dával na rozkaz veliteľa trubač pre celý zbor. Velitelia čiat, keď to bolo potrebné, dávali signály dvojtónovou trúbkou len jednotlivej čate. Družstvá v prípade potreby si nutné informácie oznamovali dvojhlasnou píšťalkou. Umožňovalo sa tiež vydanie signálu pre celý zbor dvojtónovou trúbkou, avšak danému signálu musel predchádzať signál „Dajte pozor!“. Pri používaní signálov platili určité zásady. Keď nasledovalo za sebou viac signálov, musela medzi nimi byť malá pauza. Ten istý signál sa mohol opakovať len vtedy, keď sa jeho výkon súrne vyžadoval. Okrem jednotných slovných a zvukových signálov hasiči používali i tzv. nemé signály:1. Stoj! Zdvihne sa ruka nahor a podrží sa tak krátku dobu. 2. Vody daj! Zdvihne sa ruka nahor a pustí sa dolu opakovane viac krát. Napodobňuje sa tak pohyb striekačky pri pumpovaní. 3. Čreva nadlž! Vystrie sa ruka vodorovne. 4. Čreva skracuj! Urobí sa rukou niekoľkokrát k sebe kruh, napodobňujúci stáčanie hadíc. 5. Nebezpečenstvo! Zopnú sa obe ruky nahor. 6. Naspäť poď cievar! Kýva sa rukou k sebe.Pre zaujímavosť prikladáme aj ukážky notového zápisu signálov schválených výborom Uhorského krajinského hasičského zväzu z roku 1883 a jednotné signály pre hasičské zbory na Slovensku schválené Zemskou hasičskou jednotou na Slovensku v 30-tych rokoch 20. storočia. Sú uvádzané v pôvodnom znení, staršie trojjazyčne.