Kabinety kuriozít sú fenoménom zberateľstva šľachty a intelektuálov obdobia renesancie a baroka a sú predchodcami dnešných múzejných inštitúcií. Zberateľ do týchto „kabinetov“ sústreďoval predmety rozmanitého druhu, kritériom výberu bola kurióznosť, raritnosť, unikátnosť, podivnosť, niekedy morbídnosť. Na tento fenomén chce nadviazať predmetná výstava. Zhromaždené artefakty pochádzajú zo zbierkového fondu usporiadateľskej inštitúcie a z Múzea  v Kežmarku.
Keďže slovenské regionálne múzeá spravidla nedisponujú takými zbierkovými predmetmi a takými finančnými prostriedkami, aby mohol byť súčasníkovi odprezentovaný „zrkadlový obraz“ skutočného historického kabinetu kuriozít, primárnym cieľom sa stalo skôr evokovať atmosféru starých kabinetov a zároveň sa pokúsiť vytvoriť taký kabinet či múzeum, ktorý by zodpovedal záujmom dnešného zberateľa kuriozít. V každom prípade sa podarilo zhromaždiť i artefakty, ktorými by nepohrdol ani najvyberanejší zberateľ zo 16. či 17. storočia (ide najmä o paleontologické nálezy, v minulosti nezriedka interpretované ako pozostatky bájnych bytostí, napr. drakov).
Vystavené predmety boli vytypované kurátormi rôznych zbierok a pochádzajú teda z rozmanitých fondov (archeológia, etnografia, umelecká história, paleontológia, prírodoveda, numizmatika, literárna história). Viaceré exponáty sa týkajú hraničných vedných odvetví (napr. memorabíliá, tj. spomienkové predmety, môžu súvisieť so všeobecnými dejinami, kunsthistóriou, dejinami umeleckého remesla alebo etnografiou). Sem patria aj niektoré rarity par excellence, ktorých vystavenie bolo motivované i úsilím prekvapiť diváka (symbolická rakva, súbor magických predmetov a i.).
Výstava na rovnakú tému sa pod názvom „Čaro kabinetov kuriozít“ uskutočnila v koncepcii toho istého kurátora už v roku 2001 v Múzeu v Kežmarku v komorných priestoroch vo vstupnej veži hradu. Súčasná výstava obohatená o široký repertoár artefaktov i o širšie spektrum spolupracujúcich odborníkov umožňuje vytvoriť divácky vďačnejšiu expozíciu i plnšie zhodnotiť  fenomén historického zberateľsva.

Odborná spolupráca: JUDr. Mgr. Jozef Kušnír, PhDr. Viera Kačmaríková, Mgr. Michaela Dvoekonko (Krajské múzeum v Prešove), Ing. Samuel Bruss, RNDr. Peter Pjenčák, Mgr. Ivana Lešičková (Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou), Mgr. Marta Kučerová (Múzeum v Kežmarku), Mgr. Marián Čurný, PhD. (Zemplínske múzeum v Michalovciach), Prof. PhDr. Peter Kónya, PhD. (Prešovská univerzita), PhDr. Daniela Pellová a Mgr. Alena Mišíková, PhD. (Štátny archív v Prešove)

Názov výstavy: Kabinet kuriozít
Miesto: Krajské múzeum v Prešove, Rákociho palác
Trvanie: 20.6. – 15.9. 2019
Vernisáž: vo štvrtok 20.6. 2019 o 16.00 hod.
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla

Výstava sa predĺžuje do 1.12.2019. 

Fotografická výstava realizovaná pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.

Nová výstava Krajského múzea v Prešove mapuje novembrové udalosti roku 1989
z pohľadu Prešovčanov. Autentické fotografie zachytávajú emócie ľudí, udalosti a
atmosféru pádu komunistického režimu. Výstava je venovaná 30. výročiu Nežnej
revolúcie.
Autormi fotografií sú Dionýz Dugas, Dušan Guzi, Peter Kalenský a Viktor Zamborský. Ide
o reprízu výstavy pod názvom PRÍČINY, ARGUMENTY, PREMENY, ktorá bola otvorená
20. marca 1990 o 15. 00 hodine vo výstavnej sieni vtedajšej Galérie výtvarných umení
v budove Kolégia.
„Keď dnes otvárame reprízu tejto historickej výstavy po tridsiatich rokoch, vidíme tu
pôvodné, dobre zachované čiernobiele fotografie, spracované náročným mokrým procesom
v tmavej komore, ktoré majú už nielen dokumentárnu, ale aj historickú hodnotu,“ prezradil
Dionýz Dugas, fotograf a jeden z autorov výstavy.
Pôvodné fotografie sú inštalované na symbolických tridsiatich paneloch. Podľa Dugasa bola
fotografia v tej dobe vyhradená len pre malú skupinu odborníkov, dnes je však masovým
dokumentárnym i výtvarným prejavom.
„Napriek tomu, že sa zmenil svet a technika aj dnes vznikajú kvalitné fotografie, ktoré sa
v bližšom či vzdialenejšom čase určite stanú dokumentmi svoje doby, tak ako tie na dnešnej
výstave,“ vysvetľuje Dugas.
Ako ďalej spomína, Nežnej revolúcii trvalo celý týždeň, kým dorazila do Prešova. Napriek
tomu, že na fakultách to vrelo, navonok preniklo len málo informácií, k čomu výrazne
prispelo najmä vedenie vtedajšieho OV KSS. Neostávalo teda nič iné, iba sledovať v
masmédiách ako to vyzerá inde.
„Keď sme sa už začali takmer strachovať či túžobne očakávaná revolúcia neuviazne na ceste
k nám, došlo v piatok 24. novembra na poludnie k prvému protestnému sprievodu študentov a
učiteľov vysokých škôl,“ dodáva Dugas.