Názov výstavy:
Osobnosti našich dejín na historických portrétoch
Miesto a trvanie:
Kaštieľ v Hanušovciach 10.5. – 15.5. 2019
Kaštieľ v Stropkove: 7.6. – 15.9. 2019
Kurátor:
autor: Mgr. Jozef Ridilla

Komorná výstava, ktorú Krajské múzeum v Prešove pripravilo pre svoje organizačné jednotky – kaštieľ v Hanušovciach a kaštieľ v Stropkove – prezentuje takmer 20 olejomalieb spodobujúcich vysokú šľachtu, panovníkov, politikov a dejateľov od 1. polovice 17. storočia po 2. svetovú vojnu. Súbor portrétov zachytáva osobnosti, ktoré väčšou či menšou mierou zasiahli do života nášho regiónu. Kolekcia dokladá bohatý zbierkový fond múzea. Vzhľadom na prebiehajúce či chystané konzervačné alebo reštaurátorské práce však nebolo možné vystaviť všetky zamýšľané diela.
Oficiálna portrétna tvorba má svoje špecifiká. Väčšinou ide o rozmerné portréty, keďže plnili reprezentatívnu funkciu vo verejných priestoroch. Oficiálne portréty stredného formátu šľachta s obľubou umiestňovala do reprezentatívnych priestorov svojich obydlí, aby nimi demonštrovala svoju lojalitu panovníckej dynastii. Portréty tohto typu umelci maľovali na základe podobizní, ktoré vytvorili prvotriedni majstri z okruhu panovníckeho dvora, čím sa vysvetľuje skutočnosť, že po celom bývalom Uhorsku nachádzame množstvo panovníckych portrétov tej istej kompozičnej schémy. Táto nadprodukcia súvisela so snahou miestnych inštitúcií (mestské radnice, župné úrady, biskupstvá, kolégiá) prezentovať aktuálnu vládnucu moc v krajine. Portréty mocných sa zhotovovali nielen v predfotografickom období, táto tradícia siaha hlboko do 20. storočia, keďže neosobnému fotografickému obrazu chýbala  vznešenosť „vysokého“ umenia.
Autormi starších portrétov sú väčšinou neznámi stredoeurópski maliari provinčnej úrovne, ktorí výtvarnú hodnotu podriaďujú prioritnej faktografickej hodnote portrétu. To sa týka najmä diel zo 17. storočia, pri ktorých autori ešte pociťujú potrebu vložiť identifikačný nápis priamo do maľby (napr. „Leopold Veľký, rímsky ochranca viery“ či „Karol VI., rímsky cisár a kráľ, víťazný bojovník s Turkami“). Pýchou Krajského múzea sú dva dvojportréty (manželský a detský) zo 17. storočia. Dvojportréty z toho obdobia sú raritou, keďže omnoho častejším spôsobom prezentácie boli samostatné portrétne pendanty (jedna osoba na jednom obraze).
Z výtvarného hľadiska sú významné predovšetkým portréty, ktoré vytvoril  prešovský maliar Max Kurth (1869-1962) – podobizne T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a posledného rakúskeho cisára Karola I. Habsburského. Kurth mal za sebou vynikajúcu prípravu na berlínskej Akadémii. Jeho obdivuhodné maliarske umenie je výslednicou vplyvov viacerých starých majstrov. Rovnako to platí i o maďarskom barokovom maliarovi Adamovi Mányokim, autorovi portrétu Františka Rákociho II. (1724), ktorého kvalitnú dobovú kópiu Krajské múzeum vlastní.

Kabinety kuriozít sú fenoménom zberateľstva šľachty a intelektuálov obdobia renesancie a baroka a sú predchodcami dnešných múzejných inštitúcií. Zberateľ do týchto „kabinetov“ sústreďoval predmety rozmanitého druhu, kritériom výberu bola kurióznosť, raritnosť, unikátnosť, podivnosť, niekedy morbídnosť. Na tento fenomén chce nadviazať predmetná výstava. Zhromaždené artefakty pochádzajú zo zbierkového fondu usporiadateľskej inštitúcie a z Múzea  v Kežmarku.
Keďže slovenské regionálne múzeá spravidla nedisponujú takými zbierkovými predmetmi a takými finančnými prostriedkami, aby mohol byť súčasníkovi odprezentovaný „zrkadlový obraz“ skutočného historického kabinetu kuriozít, primárnym cieľom sa stalo skôr evokovať atmosféru starých kabinetov a zároveň sa pokúsiť vytvoriť taký kabinet či múzeum, ktorý by zodpovedal záujmom dnešného zberateľa kuriozít. V každom prípade sa podarilo zhromaždiť i artefakty, ktorými by nepohrdol ani najvyberanejší zberateľ zo 16. či 17. storočia (ide najmä o paleontologické nálezy, v minulosti nezriedka interpretované ako pozostatky bájnych bytostí, napr. drakov).
Vystavené predmety boli vytypované kurátormi rôznych zbierok a pochádzajú teda z rozmanitých fondov (archeológia, etnografia, umelecká história, paleontológia, prírodoveda, numizmatika, literárna história). Viaceré exponáty sa týkajú hraničných vedných odvetví (napr. memorabíliá, tj. spomienkové predmety, môžu súvisieť so všeobecnými dejinami, kunsthistóriou, dejinami umeleckého remesla alebo etnografiou). Sem patria aj niektoré rarity par excellence, ktorých vystavenie bolo motivované i úsilím prekvapiť diváka (symbolická rakva, súbor magických predmetov a i.).
Výstava na rovnakú tému sa pod názvom „Čaro kabinetov kuriozít“ uskutočnila v koncepcii toho istého kurátora už v roku 2001 v Múzeu v Kežmarku v komorných priestoroch vo vstupnej veži hradu. Súčasná výstava obohatená o široký repertoár artefaktov i o širšie spektrum spolupracujúcich odborníkov umožňuje vytvoriť divácky vďačnejšiu expozíciu i plnšie zhodnotiť  fenomén historického zberateľsva.

Odborná spolupráca: JUDr. Mgr. Jozef Kušnír, PhDr. Viera Kačmaríková, Mgr. Michaela Dvoekonko (Krajské múzeum v Prešove), Ing. Samuel Bruss, RNDr. Peter Pjenčák, Mgr. Ivana Lešičková (Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou), Mgr. Marta Kučerová (Múzeum v Kežmarku), Mgr. Marián Čurný, PhD. (Zemplínske múzeum v Michalovciach), Prof. PhDr. Peter Kónya, PhD. (Prešovská univerzita), PhDr. Daniela Pellová a Mgr. Alena Mišíková, PhD. (Štátny archív v Prešove)

Názov výstavy: Kabinet kuriozít
Miesto: Krajské múzeum v Prešove, Rákociho palác
Trvanie: 20.6. – 15.9. 2019
Vernisáž: vo štvrtok 20.6. 2019 o 16.00 hod.
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla