Medzi najrozmernejšie zbierkové predmety zo zbierky Umelecká história vo fonde Krajského múzea v Prešove patrí zaiste portrét od rakúskeho maliara Viktora Scharfa. Dielo patrí medzi najstaršie zbierkové predmety v zbierkovom fonde a pochádza pravdepodobne zo série predmetov, ktoré sa po druhej svetovej vojne dostali vo vtedajšieho prešovského mestského múzea zberom z niektorého regionálneho šľachtického sídla. Dielo nebolo doposiaľ vystavované a v jeho odbornej dokumentácií chýbajú informácie nie len o jeho proveniencií, ale aj o samotnom portrétovanom. Údaje sa rôznia. Dnes už s istotou môžeme povedať že portrétovaným je rakúsko-uhorský generál Albert Berzeviczy. Túto informáciu nám potvrdil aj priamy potomok rodiny, pani Klára Berzeviczy.
Adam Berzeviczy sa narodil 16. decembra 1841 v obci Brezovica (okres Sabinov), ktorá už od stredoveku bola rodovým sídlom rodu Berzeviczy. Svoj život zasvätil vojenskej kariére. Absolvoval vojenské štúdia na Moravskej jazdeckej škole v Hraniciach na Morave a už v roku 1859 bol menovaný za poručíka husárskeho pluku. Od roku 1873 bol členom Uhorskej kráľovskej šľachtickej telesnej stráže. V roku 1875 zložil jednoduché sľuby do Maltézskeho rytierskeho rádu. Vo vojenskej kariére pokračoval v prvom hulánskom pluku, kde v roku 1887 dosiahol hodnosť plukovníka. 31. Mája 1885 zložil večné sľuby a stal sa právoplatným rytierom Maltézskeho rádu. Od 12. mája 1893 bol generálmajorom a od roku 1895 skutočným vnútorným tajným radcom. V rokoch 1897 až 1910 bol kráľovským hlavným veliteľom štábu, od 21. apríla 1898 bol vymenovaný za generálporučíka a v tom istom roku bol pasovaný za rytiera cisárskeho rádu železnej koruny I. triedy. V roku 1910 odišiel s titulom generál jazdectva do výslužby a vzdal sa aj dvorských úradov. Zomrel vo Viedni 25. februára 1924 a jeho hrob sa nachádza v rímskokatolíckom kostole v Brezovici.
Predmetný portrét zachytáva Adama v staršom veku, pravdepodobne už niekedy v rokoch 1916 - 1924. Portrétovaný je stvárnený v životnej veľkosti v uniforme maltézskeho rytiera. Na krku má veľkokríž maltézskeho rádu a oboma rukami sa podopiera o meč. Po jeho pravej strane vidíme čierny klobúk s pštrosím perím, položený na kresle. Dielo je rámované do zlatého profilovaného rámu. V pravom dolnom rohu nesie signatúru Scharf. Na jej základe teda možno dielu priradiť autorstvo, a to rakúskeho maliara Viktora Scharfa.
Viktor Scharf sa narodil v roku 1872 vo Viedni, ako štvrté z piatich detí rakúskeho novinára a priemyselníka židovského pôvodu Alexandra Scharfa. Ten bol zakladateľom rakúskeho týždenníka Wiener Sonn- und Montags- Zeitung, ktoré viedol dočasne aj ako šefredaktor až do svojej smrti. So synom Pavlom založil taktiež továreň na žiarovky Watt. Bol taktiež generálnym zástupcom North British and Mercantile Insurance Company a podieľal sa na založení prvého rakúskeho poisťovacieho syndikátu. Získal si však aj pochybnú povesť vďaka rôznym špekulatívnym transakciám, ktoré mu pomohli zarobiť. Taktiež sa stal zberateľom umenia čo mohlo mať vplyv aj na kariéru jeho syna Viktora.
O ňom samotnom nachádzame len strohé informácie. Známi je predovšetkým ako portrétista viedenskej spoločnosti. Portrétoval napríklad aj Alberta Einsteina (počas Einsteinovej návštevy v Bueno Aires v roku 1925), princov Františka I. a Edwarda z rodu Liechtenstein, a iných. Jeho učiteľmi boli Johann Herterich, Eugène Carrière a James McNeill Whistler Svoje diela pravidelne vystavoval od roku 1906 a získal aj množstvo cien. V tom istom roku sa stáva členom Kunstlerhaus (Zväz rakúskych umelcov). Dňa 18. augusta 1900 si v Paríži vzal za manželku Máriu Lujzu Chauvin. Od roku 1932 až do svojej smrti v roku 1943 žil vo francúzskej obci Valréas. Manželia pravdepodobne z dôvodu vojnových udalostí a protižidovských perzekúcií emigrovali do Argentíny, kde obaja aj zomreli. Dnes vo Valréas na miestnom Château de Simiane, opatrujú a vystavujú pozostalosť po jeho rodine, ktoré zámku darovala jeho dcéra Renée Yvonne Cushmann. Zaiste aj Krajské múzeum v Prešove môže byť pyšné, že aj v jeho zbierkovom fonde sa nachádza jedno z diel od Viktora Scharfa.
Mgr. Jakub Šnajder, KM v PO
