Expozícia bude prezentovať múzejnou formou jedinečný fenomén európskeho významu – opál. Ťažba tohto slovenského drahokamu v Slanských vrchoch v blízkosti Prešova má bohatú históriu a jej obnovenie vyvoláva v súčasnosti zvýšený záujem o opál. Ide skutočne o jedinečné prírodné bohatstvo Slovenska s dlhodobou históriou ťažby, ktoré si zaslúži byť predstavené verejnosti. Múzeum predpokladá, že spolu s hasičstvom by sa téma opálu mohla v budúcnosti stať jeho profilovou témou. Nová expozícia by mala spĺňať kritériá modernej a technologicky inovatívnej expozície. Múzeum v r. 2016 svojpomocne revitalizovalo vhodné priestory pre túto expozíciu a má zámer naplniť ich pútavou a inovatívnou formou spájajúcou poznanie so zážitkom. Výstavné zariadenie múzeum vytvorí svojpomocne. V prípade úspešnej inštalácie tradičnej expozície budeme v ďalšom období usilovať o doplnenie inovatívnymi prvkami virtuálnej reality (mimo predkladaný projekt). Expozíciu návštevníkovi pomôže doplniť návšteva samotných banských priestorov v Slanských vrchoch. Očakávame veľký prínos projektu - z hľadiska vedeckého výskumu, edukácie, múzejnej prezentačnej praxe a medzinárodného dosahu. Špecializovaná expozícia opálu bude - pokiaľ je nám známe - jedinečná v rámci Európy.
Počiatky banskej činnosti v našom regióne siahajú až do doby kamennej. Obyvateľstvo využívalo miestnu surovinovú základňu limnokvarcity, obsidián a opály, ktoré sa vyskytujú v Slanských vrchoch. Potvrdená bola existencia dielní priamo v priestore Banského a Dubníka. V Slanských vrchoch sa počas storočí ťažili rôzne suroviny – drahé kovy, železná ruda, ortuťová ruda, sadrovec, andezit, ale skutočne jedinečná bola len ťažba opálu. O jej začiatkoch na Slovensku nie sú zachované žiadne písomné údaje. Najstaršie informácie o drahom opáli vôbec, pochádzajú približne z roku 500 pred naším letopočtom, keď ho vo svojej básni spomína grécky básnik Onomakritos. Rímsky filozof JuliusSolinus popisuje v svojom diele Polyhistor záhadný kameň šesťdesiatich farieb, ktorému pripisuje silné magické účinky. Pomerne podrobne sa o drahom opáli rozpisuje Plínius vo svojom diele NaturalisHistoriaeLibri XXXVII, kde okrem iného píše „nijaký iný drahokam nie je svojím vzhľadom príjemnejší očiam“. Plínius považoval za miesto pôvodu Indiu. Drahé opály popísané starovekými autormi sa vyznačujú intenzívnou farbohrou a výraznou opalescenciou, ktorá je typická pre dubnícky drahý opál.
Drahý opál, rovnako ako ostatné druhy obecného opálu, je hydrogel s kolísavým obsahom vody. Chemický vzorec je SiO2 . n H2O. Obsah kremeňa v slovenskom drahom opáli kolíše od 89,0 – 93,3 % a obsah vody od 6,1 – 10,9 %.Opál vzniká z nízkotermálnychpostvulkanických roztokov vyzrážaním gelovitej kremičitej substancie. Prekrásna a typická farbohra a opalizácia drahého opálu vzniká interferenciou svetla na rozhraniach submikroskopických vrstvičiek gelovitých guličiek opálu.
Prvá písomná zmienka o drahom opále na našom území je zo 14. mája 1597 v povolení, ktoré vydal cisár Rudolf II pre Alberta Magnusa z Vratislavi. Ďalší doklad je reskript z 5. novembra 1603, ktorý vydal tiež cisár Rudolf II. Štefanovi Kecerovi v Pekľanoch o obhospodarovaní baní na opál. To, že ťažba drahých opálov je staršia ako uvedené prvé písomné zmienky, považujeme za preukázané, pretože doktor AnselmBoetius de Boot, osobný lekár cisára Rudolfa II., vo svojej práci Gemmarum et lapidumhistoria z roku 1609 spomína starú, zavalenú baňu na drahý opál a povrchové dobývky v činnosti. Rok 1800 je akýmsi prelomom v histórii ťažby drahého opálu, pretože od tohoto roku sa prenajímali kutiská s podmienkou zachovávania banských predpisov pri ťažbe a kutaní. Prví nájomcovia však tieto predpisy nedodržiavali a pokračujú v kutaní maximálne do hĺbky 5 m, aj to len na tých miestach, kde sa našiel drahý opál na povrchu. V období pred rokom 1824 boli však položené základy rozsiahleho hlbinného dobývania drahého opálu.V období rokov 1845 - 1880 je nájomcom rodina Goldschmidtovcov a to v prvom rade SolomonJohanNepomukGoldschmidt, potom jeho žena Ema, rodená Polláková a nakoniec ich syn Ludwig. V tomto období je ťažba drahých opálov na vrchole, v opálových baniach je niekedy zamestnaných viac ako 350 baníkov a až 13 brusičov a drahý opál z Dubníka je vysoko cenený a vyhľadávaný na svetových trhoch.
V roku 1771 bol na povrchu nájdený doteraz najväčší známy kus drahého opálu s hmotnosťou 3035 ct (607g). Pre svoju prekrásnu a zvláštnu farbohru bolpomenovaný Harlekýn (ViennaImperial Opal) a v súčasnosti je uložený v múzeu vo Viedni.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Projekt č. 18-521-02010
