Historické korene používania uniforiem siahajú hlboko do minulosti. Rozlišovali sa  nimi príslušníci vojenských družín  i rôzne spoločenské vrstvy. V novšom období, keď sa odev zjednodušoval a do určitej miery spoločensky unifikoval, začali sa niektoré spoločenské či profesijné skupiny medzi sebou verejne odlišovať stužkami, kokardami, páskami na rukávoch alebo odznakmi. Názorne to dokladujú napríklad hasičské rovnošaty v expozícii Krajského múzea v Prešove. Výstroj jednotlivých dobrovoľných hasičských zborov v ich začiatkoch  bol rozdielny a zabezpečovaný na vlastné náklady. Táto nejednotnosť sa najviac prejavovala  v rovnošate. Nielen v strihu, ale i farebnosti uniforiem, tvare gombíkov, značení hodností.  Jednotnosť ustrojenia a označenia hasičov sa zachovala spravidla iba v hraniciach župy, niekedy  dokonca len v rámci samotného zboru. Otázkou rovnošiat a hodnostných značení sa v roku 1876 zaoberalo valné zhromaždenie Uhorského krajinského hasičského zväzu, pod ktorý organizačne podliehali aj hasičské zbory na území terajšieho Slovenska. Avšak až predpisy Zväzu  z roku 1896 obsahujú presné pokyny na nosenie, úpravu a údržbu jednotlivých častí uniformy. Kabát mohol byť tmavomodrý, svetlomodrý alebo bielo-modro pruhovaný. Tam, kde neboli jednotné uniformy,  hasiči mali nosiť na rukáve  červenú stuhu s čiernymi písmenami: K.T. /kȍtelezett tȕzoltó – profesionálny hasič/ alebo K.T. /ȍnkéntes tȕzoltó – dobrovoľný hasič/. Označenie stuhou pochádza z  vyspelejších nemeckých zborov. Takáto najstaršia rovnošata, bielo-modro pruhovaný kabát a tmavomodré nohavice, ako aj iné dobové uniformy, sú  súčasťou stálej expozície Dejín hasičstva na Slovensku v Krajskom múzeu v Prešove.