Mikuláš Moyzes (1872 - 1944) rodák zo Zvolenskej Slatiny prežil detstvo v Divine. Štúdiá absolvoval v Banskej Bystrici, Revúcej a Kláštore pod Znievom. V rokoch 1893-1907 pôsobil ako učiteľ a organista v Berehove, Szentesi, Jágri, Veľkom Varadíne a v Kláštore pod Znievom. Od roku 1908 Žil a pôsobil v Prešove ako profesor hudby na Učiteľskom ústave. Prešov ponúkol Mikulášovi Moyzesovi doživotný domov a priaznivé podmienky na jeho realizáciu v hudbe. Okrem svojho profesionálneho pôsobenia na učiteľskom ústave bol aj spoluzakladateľom Mestskej hudobnej školy, jej dlhoročným pedagógom a v istom období aj riaditeľom. Koncertoval spolu so svojou manželkou, hral, dirigoval i skladateľsky prispieval do chrámových produkcií mesta. Pri vzniku nezávislého Československého štátu v roku 1918 s plnou zodpovednosťou organizoval Slovenskú národnú radu a ako jej predseda zohral dôlezitú úlohu pri zriaďovaní slovenského školstva v pomaďarčenom prostredí Prešova. Bol školitelom jazykových kurzov pre učiteľov základných i stredných škôl a istý čas aj správcom Štátneho učiteľského ústavu. Organizoval hlavne hudobný život: Prešovskú filharmóniu, spevokol Smetana, spevokol Katolíckeho kruhu a pod. Jeho hudobná tvorba prerástla rámec východného Slovenska a svojím prínosom v tvorbe sa zaradil medzi zakladateľské osobnosti modernej slovenskej hudby. Viac sa o Mikulášovi Moyzesovi dozviete aj v priestoroch Rákociho paláca, kde mu je venovaná jedna časť expozície napríklad aj s jeho osobnou zbierkou fajok.