Pracovníci Krajského múzea v Prešove – kaštieľa v Hanušovciach pripravili výstavu prezentujúcu zvyčajne nedostupné klenoty z kaštieľskej knižnice. Vernisáž výstavy doplnená o odbornú prednášku prezentujúcu jedinečné tituly z fondu našej historickej knižnice, zaznamenala pomerne značný ohlas u návštevníkov. Výstavu je možné navštíviť do 17. júna 2022.

Neodmysliteľným prvkom interiéru každého panského sídla bola knižnica. Obsah knižnice naznačoval mnohé o charaktere a osobnosti jej majiteľa. Knižnica zároveň plnila funkciu jedného z hlavných reprezentačných priestorov kaštieľa či kúrie. Šľachtické a meštianske rodiny budovali svoje knižnice systematickým záujmom o modernú literatúru ako aj zberateľským úsilím.

            Okrem šľachty bola jedným z hlavných predstaviteľov a podporovateľov knižnej kultúry v minulosti cirkev. V našom regióne vykonala mohutné dielo na poli budovania národnej slovenskej spisby intelektuálna a duchovná elita Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Diela evanjelických literátov znamenali vyšší podiel literárneho či bohoslužobného slovenského jazyka v oblasti knižnej kultúry. Katolícka cirkev prispela nemalým dielom v podobe kvalitnej odbornej ako aj laickej spisby najmä v latinskom jazyku. Systematickým budovaním farských knižníc, či už evanjelickými, katolíckymi alebo gréckokatolíckymi  kňazmi v priebehu celých storočí, vznikol mohutný súbor vzácnych tlačí, prítomný v priestore nášho regiónu dodnes.

            Dessewffyovská knižnica v hanušovskom kaštieli obsahovala niekoľko desiatok tisíc titulov. Žiaľ, tragédia II. svetovej vojny znamenala aj zánik väčšej časti knižnice. Necitlivá a nekultúrna iniciatíva politických predstaviteľov spoločnosti v snahe centralizovať či „systematizovať“ historické knižnice spôsobila zánik a deštrukciu obrovského množstva vzácnych diel. Rovnako aj nezáujem spoločnosti o tento dedičný poklad po roku 1989 znamenal nenávratné straty historických titulov.

            Našťastie, pôsobením kultúrnych ľudí, akým bol napr. učiteľ Jozef Kolarčík-Fintický, bola časť jedinečného dedičstva zachránená. Rovnako súdnosť a citlivosť mnohých kňazov a farárov umožnila prežitie viacerých farských knižníc, medzi nimi aj tej hanušovskej.   Zvýšeným záujmom o knihy, či už historické alebo moderné, by naša spoločnosť mala aspoň čiastočne tento morálny dlh minulosti splatiť