Sabinovský maliar lokálneho významu, ktorý v roku 1918 vyštudoval budapeštiansku akadémiu, a stal sa tak akademickým maliarom. Avšak malomestské prostredie bez väčších intelektuálnych nárokov brzdilo jeho rozlet, preto si zarábal najmä portrétnou tvorbou.Zmierený s osudom, mladý umelec s podlomeným zdravím zostal žiť a pracovať v Sabinove a práve tam našiel svoju hlavnú tému - ľudí z okraja spoločnosti, najmä rómskeho pôvodu. V tom čase nebolo sociálne podfarbené umenie ničím výnimočným.Diela tohto typu dokazujú, že ľudia z okraja spoločnosti neboli pre maliara len zdrojom modelov za lacný peniaz, lebo ich zobrazuje s hlbokým pochopením pre ťarchu ľudského údelu.Chlapec s husľami vyžaruje pokoru a melanchóliu jednak citlivým zachytením fyziognómie i momentálneho duševného stavu, jednak voľbou pochmúrnej tonality.