Krátky rozhovor s významnou prešovskou maliarkou o korona kríze, umení a tvorbe.

Ako vnímaš výzvu "zostaňte doma"? Je to pre umelca obmedzujúce alebo naopak vítaná výzva k väčšej koncentrácii?
Na jednej strane si myslím, že umelcom, ktorí čerpajú inšpiráciu k tvorbe z rôznych podnetov a tieto potom dlhodobo vnútorne spracovávajú, prehodnocujú a redukujú, až kým ich myšlienky nenadobudnú všeobecnú platnosť, toto obmedzenie nespôsobuje žiadny problém – je to výzva k väčšej koncentrácii, pokiaľ je autor v štádiu riešenia nejakého konkrétneho výtvarného problému.  Naopak, umelci, pre ktorých je podstatný momentálny osobný zážitok a jeho okamžité výtvarné spracovanie, môže výzva ostaň doma spôsobovať pomerne veľký problém,  lebo ak zážitok  pominie bez okamžitého výtvarného spracovania, pominie časom aj záujem autora výtvarne uchopiť tento zážitok.  Myslím, že obmedzujúcim sa môže stať  aj celkom obyčajný praktický fakt, že pokiaľ napr. umelec – maliar nemá doma farby, s ktorými je zvyknutý pracovať a obchod, z ktorého nakupuje, nie je momentálne funkčný, hnevá ho to a obmedzuje.... Ale momentálna nefunkčnosť galérií a múzeí z hľadiska možností prezentácie tvorby (ak nemáme na mysli prezentáciu formou informatívneho videa) môže byť pre výtvarníka oveľa viac frustrujúca.  Dosť podstatné je aj to, ako prežiť. Výtvarník  nemôže prežiť, ak svoje dielo nemá šancu ani len ponúknuť k nahliadnutiu v inštitúciách na tento účel určených. Napokon, už dávno si múdri ľudia všimli, že  všetko, čo má skutočnú hodnotu, je nepredajné. Do tejto kategórie patrí aj umenie.   Existuje iba málo osvietených ľudí, ktorí majú možnosť tieto nepredajné veci zhromažďovať, finančne podporovať či kupovať. Len preto, aby umenie nezmizlo z „povrchu zemského“. A situácia bude ešte horšia. Lebo títo osvietení ľudia sú často z radov samostatne zárobkovo činných osôb a asi všetci správne tušíme, že mnohí nebudú môcť pokračovať vo svojom osvieteneckom programe z ekonomických dôvodov. Preto inštitúcie, hlavne  galérie a múzeá, ktoré majú šancu ponúknuť súčasným profesionálnym výtvarníkom prezentáciu ich tvorby a nebodaj (nesmelo si trúfam podotknúť) aj nákup diel, by mali zaujať postoj osvietencov, ktorí sa budú všetkými prostriedkami usilovať podporovať súčasné umenie.

Výtvarní umelci spolupracujú tradične s galériami, múzeá sa do aktuálneho výtvarného diania príliš nezapájajú, aj keď majú zbierky umenia. Ako sa na to dívaš?
Som presvedčená o tom, že všetky kultúrne inštitúcie vrátane múzeí (a v dnešnej ťažkej dobe je to obzvlášť potrebné ) by sa mali zapojiť do aktuálneho výtvarného diania, každý podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Aby umenie prežilo. Veď každé umelecké dielo, pokiaľ ho posúdi odborník a postrehne jeho nadčasové kvality, je potrebné propagovať, zachovať a prípadne aj umiestniť na dobre chránené miesto pre budúce generácie. Raz sa stane každé kvalitné umelecké dielo vzácnym historickým artefaktom a zároveň dokumentom doby, v ktorej vzniklo. Pre príklady správneho postoja a budovania muzeálnej činnosti nemusíme chodiť ďaleko. Všetkým priaznivcom histórie umenia je známe meno Josef Polák. Tento vzácny človek patril k tomu typu osvietených ľudí, ktorých som spomenula vyššie. Vytrvalo, nepretržito, po celý čas svojho pôsobenia v Košiciach na poste riaditeľa Východoslovenského múzea bol schopný robiť významné výstavy domáceho, ale i stredoeurópskeho umenia a jeho odkaz pokračuje dodnes – aj v súčasnosti  VSM  poskytuje priestor pre výstavy súčasného umenia. Myslím, že je to správna cesta.

V roku 2018  si mala v Šarišskej galérii reprezentatívnu retrospektívnu výstavu, ktorá tvoje dielo konečne zhodnotila ako významnú súčasť nielen regionálneho umenia. Cíti autor po takejto prezentácii potrebu "skľudnenia" tvorivého tempa?
Nemôžem povedať, že by som pociťovala potrebu „skľudnenia“ tvorivého tempa, ale „postihlo“ ma to ináč . A prejavuje sa to zdanlivo ako skľudnenie tvorivého tempa – tempo pokračuje rovnakou intenzitou ako predtým, ibaže zatiaľ nie je viditeľné, prebieha v hlave ). Aj keď som chcela hneď pokračovať v tvorbe, nedalo sa. Mám v ateliéri začaté, ale nedokončené práce posledného obdobia. Pri práci som usúdila, že nemá zmysel pokračovať a dokončiť. Jednoducho, patrím k tej skupine výtvarníkov, ktorú som spomenula aj v odpovedi na tvoju prvú otázku – stokrát v hlave vopred prehodnotím a zredukujem myšlienky, kým zo seba dostanem von definitívne dielo. Cítim potrebu znovu sa v tvorbe kvalitatívne posunúť na vyššiu úroveň a neprodukovať dookola niečo, čo už mám „ prežité“. Samozrejme, budem pokračovať vo svojich dominantných témach, chcem zhrnúť postupne všetky svoje doteraz nadobudnuté poznatky, ale chcem svoju tvorbu zároveň aj obohatiť o svoje nové zistenia, o nové, ale už vnútorne spracované emócie. A na to je potrebný čas.

To mi pripomína spoveď Ivy Janžurovej, ktorá si svoj dôchodok pôvodne predstavovala ako "ničnerobenie" a sledovanie svojich starých filmov, no zistila, že čosi ju núti hrať a zužitkúvať to, o čo ju roky života obohatili. Na tento rok máš dohodnutú samostatnú výstavu v prestížnom priestore – v rodnom dome Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach, kde dnes sídli galéria. Ovplyvní terajšia situácia termín výstavy? Čo zamýšľaš vystavovať?
Výstava bola pôvodne plánovaná na august – september 2020. Kvôli situácii s koronavírusom je posunutá, zatiaľ nie je určený presne nový termín, musíme sa zariadiť podľa situácie, čas ukáže.  Čo sa týka prác, ktoré by som chcela vystaviť, môžem povedať len toľko, že sa prispôsobím  možnostiam výstavných priestorov. Vystavím kresbu, maľbu, objekt a asambláž.  Z kresby uprednostním veľkoformátové,  tematicky zamerané na baladické motívy, na vzťah muža a ženy, Vesmíru a človeka.... Z maľby to budú abstrahované kompozície s prevažne vesmírnou témou. Zastúpený budem mať aj objekt, kde ponúknem  veľkorozmerné kompozície vychádzajúce z motívu Venuše, takisto i asambláž – tu by som rada vystavila veľkorozmerné figurálne kompozície opäť na tému vzťahov oboch pohlaví i človeka a Univerza.... Ak mi to priestor dovolí, vystavím aj ilustrácie spolu s ukážkami realizovaných kníh. Viac nemôžem povedať, aby som sa z toho vopred nevyrozprávala. Lebo ak sa vopred „vyrozprávam“, už neurobím 🙂