Vyriešenie dlhodobého problému mesta Prešov, zásobovanie obyvateľov kvalitnou vodou, úzko súviselo i s potrebou vybudovania mestskej kanalizácie. Vyplynulo to z väčšieho prívodu pitnej a úžitkovej vody novým verejným vodovodom v roku 1907 a existujúcim nebezpečenstvom nákazlivých chorôb. Podľa skúseností z iných európskych miest, kde nedostatok hygieny a čistej pitnej vody zapríčiňoval katastrofálne týfusové a cholerové epidémie /Viedeň, Berlín 1888, Hamburg 1893.../, prešovská mestská vrchnosť sa rozhodla vybudovať podzemnú stokovú sieť. S jej výstavbou sa začalo v roku 1908. Nahradila dovtedy povrchové kanály, ktorými odtekala prebytočná voda z kamenných a drevených cisterien v meste do hradobnej priekopy a odtiaľ do rieky. Do cisterien bola voda privádzaná z rieky Torysa technickým zariadením /tzv. machina hydraulica/, ktoré bolo umiestnené v jednej z bášt mestského opevnenia /dnes budova Kumšt/. Kanalizačná sieť sa budovala živelne podľa okamžitých potrieb odvodnenia mestských a priemyselných častí rozrastajúceho sa mesta. Spočiatku bola murovaná z kameňa, neskôr z tehál. Stoky vyúsťovali do rieky Torysa alebo Mlynského náhonu. V 30. až 50. rokoch minulého storočia na pôvodnú stokovú sieť nadviazala sústava kanálov budovaná s kruhovými stokami a s betónovými hlavnými zberačmi. Jedným z nich je hlavný zberný kanál budovaný v rokoch 1948-1949. V 70. rokoch minulého storočia kanalizačná sieť mesta Prešov predstavovala vyše 100 km.

Foto: Výstavba hlavného zberného kanála v Prešove v rokoch 1948-1949.

Zdroj: Archív Krajského múzea

Text: Mgr. I. Lazorík, KM Prešov