- máj má korene v 19.st.. V súvislosti s rozvojom priemyslu a tovární dochádzalo k nárastu počtu robotníkov. Ich pracovné podmienky však boli zlé. Pracovali dlho a za nízku mzdu. Výnimkou neboli ani pracujúce deti. Tieto skutočnosti sa odrazili na životnej úrovni, ktorá bola medzi robotníkmi veľmi nízka. Často žili v chudobe a nehygienických podmienkach, čo sa pretavilo do rôznych chorôb. V USA vznikla v roku 1886 Americká federácia práce, ktorá sa snažila o zlepšenie pracovných podmienok robotníkov. Spočiatku presadzovala najmä skrátenie pracovného času na 8 hodín s platnosťou od 1. mája 1886. V daný deň vypukol v krajine celonárodný generálny štrajk. Trval niekoľko dní a zapojilo sa doň 350 000 robotníkov v 11 000 továrňach. V Chicagu, ktoré bolo centrom týchto udalostí, došlo k vyhroteniu situácie a 3. mája polícia zabila šiestich robotníkov. Nasledujúci deň neznámy človek hodil medzi protestujúcich bombu, čím usmrtil štyroch robotníkov a siedmych policajtov. Po týchto udalostiach nasledovali represálie voči zúčastneným. Viacerí boli uväznení, sedem bolo odsúdených k smrti, štyroch nakoniec popravili. Ako pripomienka týchto udalostí bol na kongrese II. internacionály v Paríži v roku 1899 ustanovený 1. máj ako deň medzinárodnej solidarity s robotníkmi a boja za osemhodinový pracovný čas. Postupne ho preberali ďalšie krajiny. V Československej republike bol 1. máj vyhlásený za štátny sviatok v roku 1919. Odvtedy si ho každoročne pripomíname ako sviatok práce. Môžeme to vidieť aj v dobových novinách. Napr. v týždenníku Šariš z r. 1930 je hneď na titulnej strane príspevok a zamyslenie nad daným sviatkom. V období socializmu sa v uvedený deň konali prvomájové sprievody.
Text: Mgr. Nikoleta Lattová, PhD. - Krajské múzeum v Prešove - Rákociho palác
Zdroj: Foto: Archív KM PO, foto 1.5.1951. Archív Krajské múzeum v Prešove.
