25. marec sa spája so smutným, tohto roku 79. výročím prvého transportu Židov do koncentračných táborov. V PRVOM TRANSPORTE, VYPRAVENÉHO 25. MARCA 1942 Z POPRADU, DEPORTOVALI TISÍC MLADÝCH ŽIDOVSKÝCH ŽIEN A DIEVČAT AJ ZO STROPKOVA PRIAMO DO NACISTICKÉHO KONCENTRAČNÉHO A VYHLADZOVACIEHO TÁBORA AUSCHWITZ. SPOMIENKY P. LAURY ŠPÁNIKOVEJ, R. RITTER, POCHÁDZAJÚCEJ ZO STROPKOVA, KTORÁ BOLA V 1. TRANSPORTE ŽIDOV DO AUSCHWITZU BOLI VEĽMI TRAGICKÉ. Z 1000 deportovaných žien bola medzi šiestimi, ktoré 1. transport prežili. Pani Špániková bola odvlečená zo Stropkova do Popradu, kde bol zberný tábor a potom do Auschwitzu. Neskôr do Ravensbrücku a Neuengamme. Podľa jej vyjadrenia, ktoré poskytla M. Čaplovičovi z denníka Pravda, v tábore v Auschwitzi ženy triedili kamene, nakoľko Nemci vtedy rozširovali tábor. Zachránilo ju to, že ako gazdovská dcéra mala viacej sily, ako iné. Kto nevládal, toho fašisti zastrelili. Pracovala aj v tzv. ženskom komande, ktoré odnášalo mŕtve spoluväzenkyne. Zúčastnila sa aj 40 km pochodu smrti v januárovej mrazivej zime. Po pochode, ju aj ostatných odviezli do ďalšieho koncentračného tábora. Vykúpenie z pekla prišlo pre p. Špánikovú až 5. 5. 1945, kedy Neustadt-Glewe oslobodili ruskí vojaci. Počas prvej vlny deportácií, ktorá prebiehala od 25. marca do 20. októbra 1942, bolo zo Slovenska deportovaných takmer 58 000 Židov. Z celkovo 57 transportov smerovalo 19 transportov do tábora Auschwitz a 38 transportov do táborov Sobibor, Majdanek, Treblinka a Belzec v Lublinskej oblasti okupovaného Poľska. Masové vraždenie a hrôzy nacistických vyhladzovacích táborov a get prežilo iba niekoľko sto deportovaných. Druhá vlna deportácií Židov, počas ktorej bolo do nacistických táborov vyvezených asi 13 000 osôb, sa začala počas okupácie slovenského územia nacistami na jeseň 1944 a uskutočnila sa v súčinnosti s ľudáckym mocenským a represívnym aparátom. Za každého deportovaného zaplatila ľudácka Slovenská republika nacistickému Nemecku 500 ríšskych mariek. Deportácie Židov patria k najväčším zločinom ľudáckeho režimu, ktorý ovládal územie vtedajšieho Slovenska v rokoch 1938 - 1945. A na záver slová p. L. Špánikovej: „ AUSCHWITZ, TOTO NEBOL KONCENTRÁK BEZ PRÍVLASTKU. TOTO BOL TÁBOR ZABIJAK. TOVÁREŇ NA SMRŤ. Likvidačná fabrika už vtedy, bez ohľadu na neskoršie plynové komory. Otroctvo, choroby, podvýživa, zabíjanie odpadnutých. ANI NAJVÄČŠIEMU NEPRIATEĽOVI BY SOM NEŽELALA, ABY PREŽIL TO, ČO SOM SI VYTRPELA. VYTRHNUTÁ OD RODINY, ZAVRAŽDENÍ NAJBLIŽŠÍ...“

Príloha: fotografie z deportácie Židov v Stropkove v máji 1942