Všeobecné, rovné a tajné volebné právo sa na našom území uzákonilo po vzniku ČSR, v roku 1920. Dovtedy mohli voliť iba určité skupiny obyvateľstva. Volebné zákony prijaté v 19. st. to umožnili príslušníkom šľachty a mužom, ktorí dosiahli vek 20 rokov a zároveň splnili vysoký majetkový a vzdelanostný cenzus. Dolná hranica pre získanie volebného práva bola výmera majetku okolo 5 ha, čo znemožňovalo účasť drobných roľníkov a námezdných pracovníkov. Navyše, ak chcel dotyčný voliť, musel mať uhradené dane. V dôsledku toho sa v polovici 19. st. volieb zúčastnilo iba 6 % obyvateľov Uhorska. Ani nasledujúce úpravy zákonov nepriniesli značné rozšírenie. Pred prvou svetovou vojnou sa počet voličov zvýšil na 8,6 %. Okrem právnych noriem sa v praxi zaviedli ďalšie opatrenia, ktoré znemožňovali účasť vo voľbách, napr. hlasovanie prebiehalo vo volebných obvodoch, ktoré boli vzdialené od bydliska obyvateľov a od roku 1874 boli zakázané tajné voľby. Zmenu priniesol vznik nového štátu. Voliť mohli všetci štátni občania od 21 rokov, vrátane žien. Obraz na fotografii pochádza zo zbierky Krajského múzea a zobrazuje voľby v Prešove v roku 1842. Volil sa prvý a druhý podžupan Šarišskej župy. Súperili Hedry Piller proti Semseyovi. Na obraze je časť Hlavnej ulice v Prešove s volebným sprievodom na koňoch a s volebnými zástavami.