Budova správcu kaštieľa je bloková dvojpodlažná stavba, ktorá bezprostredne susedí s tzv. Malým kaštieľom, renesančnou stavbou patriacou rodu Šóšovcov. Stavba je z lomového kameňa, pri okenných a dverných otvoroch je murivo kombinované s tehlou. Na vstupe do horného poschodia je zachovaný pôvodný kamenný portál z obdobia výstavby. Pre datovanie budovy chýbajú archívne pramene. Len na základe architektonicko-historického a reštaurátorského výskumu sa stavba slohovo radí do obdobia neskorej renesancie. V druhej polovici 18. storočia došlo k zmene dispozície budovy pozdĺžnou prístavbou, realizovanou výhradne s pálenou tehlou. Vrámci prístavby vznikli tri nové miestnosti prekryté trámovým stropom.
Stavba slúžila zrejme ako hopodárske zázemie šóšovského kaštieľa zo 16. stor.
Posledné roky slúžila ako dielenský a expozičný priestor pôvodného Vlastivedného múzea v Hanušovciach, dnes Kaštieľa a Archeoparku Hanušovce, súčasti Tripolitany – Krajského múzea v Prešove. Polyfunkčné dielne, ktoré v sebe spájali funkciu reštaurátorskej a konzervátorskej múzejnej pracovne s tzv. Dielňou starých remesiel, určenou pre školské výpravy, poskytovali možnosť priučiť sa práci na hrnčiarskom kruhu a v ďalších starobylých remeslách. Na poschodí budovy sa v sugestívne pôsobiacom priestore s tehlovou dlážkou a obrovským komínom nachádzala expozícia Duch národa, prezentujúca ľudovú kultúru regiónu na pomedzí Šariša a Zemplína.
V rokoch 2016 – 2017 vďaka podpore zo strany zriaďovateľa – Prešovského samosprávneho kraja prebiehala celková moderná obnova objektu. Bola vymenená strecha aj s drevenou konštrukciou. Eternitové prekrytie bolo nahradené čiernou plastovou krytinou. Okná a dvere prízemia boli vymenené. Prebehla aj prvá etapa sanácie vlhkosti osekaním omietok do výšky 100 cm od úrovne terénu. Opravila sa fasáda a stavba získala nový vzhľad aj vďaka opravenému drevenému exteriérovému schodisku.
Na prízemí sa z časti pracovných priestorov vytvorila hosťovská izba a kuchynka, upravila sa dielňa a na poschodí sa zreinštalovala etnografická expozícia. V nej môžeme vidieť obytné priestory sedliackej domácnosti a imitáciu hospodárskeho dvora s rôznymi pracovnými pomôckami, ktoré roľníci využívali pri práci na poli a v hospodárstve. Nájdeme tu napríklad pílku, motyku, rôzne drobné náradie, pluh, brány, žarnov na mletie obilia, ale aj nevyhnutné náradie pre ženskú prácu – praslice, kolovrátky, krosná, v parádnej izbe prestretý stôl, vysoko ustlané postele, kolísku, „ladu“ – truhlicu s výbavou ženy – nevesty, ale aj kuchynskú časť s keramickým riadom, náradím na pečenie chleba a ďalšie.

Kaštiele, paláce, hrady odjakživa lákajú návštevníkov svojou atmosférou, do ktorej sa nezmazateľne odtlačili osudy ľudí. Aj prostredníctvom ich vnútorného zariadenia vnímajú súčasníci prostredie panských sídel v ich dávnej kráse a noblesnosti a ľahšie si predstavia reálie dejín. Preto sú dobovo zariadené objekty vyhľadávanými turistickými cieľmi a miestami odborného i laického návštevníckeho záujmu.
Krajské múzeum v Prešove – Tripolitana s radosťou a zadosťučinením predstaví 31. mája 2018 širokej verejnosti výsledok bádateľského a akvizičného úsilia - novú expozíciu v Kaštieli a Archeoparku Hanušovce n. T., zameranú práve na prezentáciu interiérov tohto impozantného barokového kaštieľa ako skutočného šľachtického sídla rodu Dessewffy.
Autor expozície, odborný pracovník a vedúci pracoviska Ing. Samuel Bruss doslova odklial zabudnutý rod Dessewffy, našiel jeho žijúcich predstaviteľov, získal početné originálne predmety priamo súvisiace s touto rodinou a s pomocou štýlovo príbuzných akvizícií vytvoril expozíciu, v ktorú sotva kto dúfal, že je možná. V kaštieli sa totiž nič nezachovalo z pôvodného vybavenia, a keď tu v r. 1976 začalo pôsobiť vtedajšie vlastivedné múzeum vranovského okresu, o zariadení historickým nábytkom sa nik neodvážil ani snívať. V neskoršom období sa síce podarilo získať niekoľko súborov historického nábytku, ale s pôvodnými majiteľmi kaštieľa nemali skoro nič spoločné. Preto sme nesmierne radi, že môžeme verejnosti predstaviť jeden trakt kaštieľa premenený na sídlo rodu Dessewffy. Návštevníci tu budú môcť obdivovať honosnú knižnicu s početnými originálmi historických kníh, akúsi kaplnku so sakrálnymi predmetmi súvisiacimi s dessewffyovskou štedrosťou a ochotou podporovať cirkevné spoločenstvá a školy, orientálny salón hlásajúci svetu vycibrený vkus a záľubu v pekných veciach a spálňu posledného žijúceho predstaviteľa rodu, nedávno zosnulého Jána Dessewffy. Určite najsugestívnejšie pôsobí práve táto miestnosť s početnými originálnymi drobnôstkami – bielizňou, textíliami, rodinnými fotografiami, osobnými predmetmi... Umožňuje nám vstúpiť do intimity rodiny, ktorej stáročné pôsobenie v Hanušovciach sa nieslo prevažne v duchu filantropie a ktorej poslední žijúci predstavitelia nemali ľahký a jednoduchý život.
Na poschodí kaštieľa sa k historicky zariadeným interiérom ráta poľovnícka chodba a hnedý salón. Hanušovský barokový kaštieľ tak odteraz poskytne návštevníkom nielen vlastivedne ladené expozície (príroda, história a pripravovaná archeológia), ale aj atmosféru šľachtického sídla s veľmi sugestívne pôsobiacimi osobnými predmetmi niekdajších majiteľov kaštieľa.
Pri otvorení novej expozície múzea bude predstavený aj eponymný katalóg, ktorý je v podstate monografiou rodu Dessewffy a hanušovského panstva. Autorom publikácie je Samuel Bruss.
Vytvorenie novej expozície Dessewffy – zabudnutý rod umožnil projekt Fondu na podporu umenia, vďaka ktorému bolo možné zabezpečiť časť prác a tovarov. K expozícii finančne prispel aj zriaďovateľ Krajského múzea v Prešove Prešovský samosprávny kraj a samotné Krajské múzeum v Prešove.