Názov výstavy:
Otvorený prezentačný depozitár umelecko-historickej zbierky
Miesto: Krajské múzeum v Prešove, Rákociho palác, Hlavná č. 88
Trvanie: od 25. 6. 2019
Otvorenie: v utorok 25. 6. 2019 o 14.00 hod.
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla

Krajské múzeum v Prešove disponuje bohatstvom zbierkových predmetov umelecko-historického charakteru od stredoveku po 20. storočie, z čoho vyplýva potreba ich prezentácie. Významné sochárske a maliarske diela svojej zbierky umeleckej histórie v počte vyše 70 exponátov teraz múzeum prezentuje formou otvoreného depozitára, tj. prostredníctvom negalerijnej inštalácie.
Vzhľadom na rozsah tejto zbierky zďaleka nie všetky diela sú náležite reštaurátorsky a konzervátorsky ošetrené, je však žiaduce, aby široká verejnosť (laická i odborná) k nim mala prístup aspoň vo forme otvoreného depozitára. Aj vo svojej nedokonalej podobe totiž tieto vzácne predmety môžu diváka obohatiť. Múzeum ráta s priebežným reštaurovaním jednotlivých diel a ich dôstojnou prezentáciou. Projekt je teda zamýšľaný ako dlhodobá výstava s premenlivým počtom vystavených exponátov.
Z najvzácnejších a najkvalitnejších doteraz zreštaurovaných sochárskych a maliarskych diel sakrálneho charakteru bude v horizonte niekoľkých mesiacov vytvorená stála expozícia sakrálneho umenia na poschodí Rákociho paláca na Hlavnej č. 86. Diela vystavené v rámci otvoreného depozitáru našli svoje umiestnenie v priestoroch múzea na Hlavnej č. 88, a to jednak v osvetlených vitrínach (drevorezby predovšetkým zo 17. a 18. storočia), jednak na priľahlých stenách, kde sú vystavené olejomaľby. Od dlhodobej prezentácie akvarelov a iných artefaktov prevedených v technike citlivej na svetlo bolo upustené z dôvodu ich ochrany. Týka sa to najmä niekoľkých obrazov vynikajúceho prešovského akvarelistu Júliusa Töröka. Spomedzi drevorezieb k najvýznamnejším patrí veľké oltárne ranobarokové súsošie Sv. Anny Samotretej z dielne Pavla Grossa st. z 3. štvrtiny 17. storočia. Najstaršou rezbou je  neveľká vrcholnogotická plastika anjela alebo apoštola z polovice 14. storočia.
Maliarske diela vytypované na realizáciu projektu možno rozdeliť do troch okruhov. Na schodisku vedúcom k reprezentačnej zasadacej miestnosti na poschodí sú inštalované panovnícke portréty habsburských vládcov od 17. storočia (Leopold I.) po rozpad monarchie (Karol I.). Zasadacia miestnosť bola určená na prezentáciu portrétov šľachty, ktorá sídlila v kaštieli v Nižnej Šebastovej (dnes súčasť Prešova). Ide o vzácny súbor kvalitných barokových portrétov zo začiatku 18. storočia. Tretí okruh je tvorený obrazmi namaľovanými od konca 19. po koniec 20. storočia a divákovi predstaví vynikajúce ukážky predovšetkým šarišskej maľby najmä z obdobia raného modernizmu (Teodor Zemplényi, Max Kurth, Ernest Rákoši, Mikuláš Jordán, Jozef Bendík, Ján Němeček, Teodor Jozef Mousson, Ernest Stenhura, Michal Čabala, Juraj Škatulár a i.). Historicky najcennejším je dvojportrét detí z rodu Esterházy z roku 1641. Vzácnym artefaktom je tiež dievčenský šľachtický dvojportrét z roku 1894, ktorého autorom je maďarský maliar Aladár Kriesch, jeden z priekopníkov secesie v Uhorsku.
Projekt bol realizovaný z verejných zdrojov s podporou Fondu na podporu umenia.