Z klenotnice Krajského múzea tentokrát stiahneme po zbierkovom predmete z umeleckej histórie, a to obraze KARAVÁNA V PÚŠTNEJ BÚRKE, 2. polovica 19. storočia

Naše dielo má súvis so stúpajúcim záujmom Európanov o mimoeurópske kultúry. Termínom Orient sa najprv označovali krajiny východne od južnej Európy a Stredozemného mora. Neskôr, keď sa v umení vyprofiloval orientalizmus ako prúd, šlo predovšetkým o arabské krajiny severnej Afriky a blízkeho Východu. V dejinách umenia je maľba označovaná ako orientalizmus považovaná za jedno z odvetví akademického umenia 2. polovice 19. storočia, zahľadeného do drobnopisného vykreslenia zvolenej reality.
Maliarov-orientalistov možno rozdeliť do dvoch skupín –

tých, ktorí po Oriente skutočne cestovali, robili si v teréne prípravné skice a v ateliéri z nich skladali realistické obrazy z tamojšieho života (napr. trhy, bazáre, ruch okolo pamiatok a pod.)
a na rojkov, domasedov, ktorí vytvárali svoj vlastný, vysnívaný Orient vo svojom európskom ateliéri.

Všetci títo maliari mali k dispozícii obrovské množstvo grafických a fotografických materiálov, z ktorých mohli čerpať námety pre svoje diela. Veľmi obľúbené boli scény z háremov, ktoré uspokojovali dopyt klientov po dielach s erotickým námetom. Najpočetnejšiu skupinu maliarov-orientalistov nachádzame vo Francúzsku, kde zrejme treba hľadať i autora nášho obrazu s arabsko-egyptským motívom.

Ide o výtvarne veľmi hodnotné dielo, medzi ktorého klady patrí dominantná ohnivá farebnosť a dramatickosť obrysov figurálnej skupiny. Postava muža v popredí je inšpirovaná figúrami, aké maľoval Rembrandt. Nie je vylúčené, že scéna má hlbší zmysel a že prezentuje nejaký biblický či mytologický výjav.