Názov výstavy: Šapo / Šálka a podšálka v premenách času
Miesto: Krajské múzeum v Prešove, Rákociho palác
Trvanie: 7.2. – 16.6. 2019
Sprístupnenie: vo štvrtok 7.2. 2019
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla
Odborná spolupráca: Mgr. Zuzana Francová, Múzeum mesta Bratislavy

Šapo je pomocný termín pomerne frekventovane používaný v slovenčine a češtine medzi odborníkmi a zberateľmi, vytvorený zo začiatočných slabík slov šálka a podšálka. Toto slovo signalizuje, že je reč o dvoch predmetoch, ktoré k sebe patria.
Najnovšia výstava Krajského múzea v Prešove je prezentáciou vyše troch desiatok porcelánových šálok s podšálkou. Pochádzajú z východoslovenskej súkromnej zbierky, odkiaľ boli múzeu zapožičané na monotematicky zameranú výstavu. Podáva svedectvo nielen o špeciálnom odvetví umelecko-remeselnej tvorby, ale tiež o spôsobe, akým dochádza (či malo by dochádzať) k budovaniu zbierky starožitností. Kolekcia šálok bola zbieraná s dôrazom na 1. polovicu 19. storočia - časovo ju možno ohraničiť rokmi 1790-1870. Divák môže sledovať premeny dizajnu od klasicizmu cez empír a biedermeier až k druhému rokoku, ktorým sa kvalitná rukodielna výroba stolového nápojového porcelánu v podstate končí. Na viacerých exponátoch sa dajú vysledovať i slohové prechody a teda i plynulosť vývinu. Zvlášť zaujímavé je vzájomné prestupovanie biedermeierovského a druhorokokového dizajnu.
Predmetná zbierka nie je obmedzená len časovo, ale aj regionálne, čo zvyšuje jej hodnotu ako zmysluplne zhromažďovaného súboru historických artefaktov. Je orientovaná predovšetkým na české porcelánky karlovarského regiónu, ktoré v sledovanom období dosiahli pozoruhodné úspechy vo výtvarnom stvárnení produktov (Slavkov, Loket, Březová, Budov, Chodov, Kysibl). Špičkovou ukážkou druhorokokového slohu je šapo z porcelánky Praha. Takmer tretina zbierky je tvorená súborom šálok z porcelánky Loket, väčšinou i datovaných, čo umožňuje takmer rok po roku sledovať charakter jej produktov od polovice 20. do polovice 40. rokov 19. storočia. K vrcholným ukážkam tvorby porcelánových šálok a podšálok možno zaradiť tri loketské šapo zhodne datované rokom 1833.
Okrem zástupcov českého porcelánového priemyslu sa v zbierke nachádza niekoľko viedenských a meissenských prác, ako aj neznačené kusy, ktoré však pochádzajú zo stredoeurópskeho teritória. Zaujmú predovšetkým medailónmi so starostlivo prevedenou miniatúrnou maľbou (napr. maľba detí hrajúcich sa s králikom, figurálno-krajinársky výjav so symbolickým podtextom či botanicky exaktné maľby kvetov, takisto so symbolickým významom).
Najstarším predmetom na výstave je viedenské mocca šapo z roku 1792 s klasicistickými rozvilinami a motívom urny. Zo zaujímavostí treba spomenúť šapo Loket z roku 1834 s astrologickými (?) symbolmi na vnútornej strane šálky - tá zrejme slúžila na veštenie z kávových usadenín. O tom, že i taký obyčajný predmet akým je šálka môže skrývať tajomstvo,  presvedčí diváka šapo, ktoré podľa značenia bolo vyrobené okolo roku 1850 v porcelánke Březová, no miniatúrny dvojportrét na šálke zobrazuje ženské postavy podľa módy o štvrťstoročie staršej (pripomienka dobových krások alebo členiek vysokej aristokracie?).
Spolupráca so súkromnými majiteľmi či zberateľmi je významnou súčasťou muzeálnej práce, pretože umožňuje priblížiť zaujímavé kultúrne dedičstvo nielen pre potreby výskumu múzejníkov ale i požiadavkám verejnosti po atraktívnej výstave.